Skúšobná doba

Pri uzatváraní pracovného pomeru pracovnou zmluvou na dobu určitú alebo neurčitú sa obvykle s novoprijímaným zamestnancom dojednáva tzv. skúšobná doba. Tá musí byť dohodnutá písomne, inak je totiž neplatná a môže trvať najviac tri mesiace. Menej môže (napr. aj týždeň), viac nesmie.

Predlžuje sa len o čas prekážok v práci na strane zamestnanca – to je jediná výnimka. Ak je už táto skúšobná doba dojednaná – teda, ak je už podpísaná pracovná zmluva, nesmie sa už meniť (ani skracovať, ani predlžovať, ani rušiť). Ešte treba pripomenúť, že skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na dobu určitú, čo je v súčasnej dobe pomerne častý úkaz.

Skúšobná doba je výhodná aj pre zamestnanca, aj pre zamestnávateľa. Zamestnanec má čas sa trochu oboznámiť s prácou, s kolektívom, s podmienkami na pracovisku, zistiť, či mu všetko vyhovuje a ak nie, môže pracovný pomer ukončiť a ísť za niečím lepším.

Z pohľadu zamestnávateľa je to tiež istá výhoda – počas skúšobnej doby si pozornejšie všíma počínanie si nového zamestnanca a ak nie je s jeho výkonom (alebo niečím iným) spokojný, taktiež môže pracovný pomer ukončiť a s novým zamestnancom sa rozlúčiť.

Zamestnanec, aj zamestnávateľ môžu v skúšobnej dobe skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Stačí písomne oznámiť a doručiť druhej strane svoj úmysel skončiť pracovný pomer spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.