Mzda

Keď sa hovorí o mzde, myslí sa tým predovšetkým peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za vykonanú prácu. Mzda však nemusí byť vyplácaná iba v peňažnej forme, ale môže mať aj podobu výrobkov, prác či služieb. Vtedy hovoríme o naturálnej mzde. Naturálnu mzdu môže zamestnávateľ poskytovať iba so súhlasom zamestnanca. Týmto spôsobom môže byť poskytovaná len časť mzdy, pričom nemôže ísť o minimálnu mzdu.

Nie všetky peňažné plnenia sa považujú za mzdu. Za mzdu sa nepovažujú napríklad

  • náhrady mzdy (za sviatok, dovolenku…),
  • odstupné,
  • odchodné,
  • cestovné náhrady,
  • daňový bonus na dieťa,
  • náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti atď.

Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Výšku minimálnej mzdy ustanovuje nariadenie vlády na obdobie od januára do decembra príslušného roku.

Mzdové podmienky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve. V pracovnej zmluve musí byť uvedená suma základnej zložky mzdy, ďalšie zložky plnení, ktoré sú poskytované za prácu a tiež podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Mzdové podmienky môže zamestnávateľ dohodnúť i s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve.

Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie. Musí byť vyplatená najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu.

Mzda sa vypláca v pracovnom čase na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Pri vyúčtovaní je zamestnávateľ povinný dať zamestnancovi písomný doklad, ktorý obsahuje údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o poukazovanie mzdy (celej alebo jej časti) na účet v banke, musí tak však učiniť písomne. Zamestnávateľ je povinný mu vyhovieť.

Zložky mzdy

Mzdové podmienky si zamestnávateľ dohodne so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. V prvom rade je nutné dohodnúť sa na výške základnej zložky mzdy a pohyblivých zložiek.

  • Základná zložka mzdy – je zložka poskytovaná zamestnancovi podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Ide o pevnú zložku, ktorej výšku nie je možné meniť bez písomnej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
  • Pohyblivé zložky mzdy – tiež sa nazývajú aj ako motivačné zložky, pretože ich účelom je motivovať zamestnancov k vyššiemu výkonu, ku kvalitnejšej práci, k čo najlepšiemu plneniu úloh a pod.

Medzi pohyblivé zložky mzdy patria:

  1. Osobné ohodnotenie – býva stanovené na základe splnenia kvalifikačných nárokov zamestnanca na pracovné miesto.
  2. Prémie – poskytujú sa k základnej mzde podľa vopred stanovených ukazovateľov (napr. ekonomických, technických), ktoré je možné merať a hodnotiť a ktorých plnenie zamestnanec ovplyvňuje alebo zaň zodpovedá.
  3. Odmeny – bývajú určené pre zamestnancov, ktorých mzdové zaradenie neumožňuje podstatne ovplyvňovať výkon a výsledky svojej práce alebo sú vyplácané zamestnancom za včasné a kvalitné vykonanie konkrétnej práce a pod.

Do hrubej mzdy zamestnanca sa ďalej započítavajú:

  • Príplatky a mzdové zvýhodnenia – za prácu nadčas, nočnú prácu, prácu vo sviatok, za sťažený výkon práce a pod.
  • Nepeňažný príjem – naturálna mzda vyjadrená v peňažnej hodnote
  • Ostatné zložky – napríklad doplatok do minimálnej mzdy, finančný príspevok na stravu
  • Náhrady za neodpracovaný čas – z dôvodu prekážok na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa ako napr. náhrada za dovolenku, za sviatok, za čas nutný na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia atď.
  • Mimoriadne príjmy – odstupné, odchodné, odmena pri životnom jubileu, cestovné náhrady nad zákon a pod.

Napísala MonYenn

Doplním, že čistá mzda sa dá veľmi rýchlo vypočítať napríklad na internete. Na SME nájdete kalkulačku. Tam si môžete spraviť predstavu, ako veľa peňazí váš zamestnávateľ zaplatí ešte skôr, než vy dostanete do ruky či i len cent. Dá sa teda hovoriť, že peniaze, ktoré vám zaplatia za prácu je vašim podielom zo zisku, ktorý vygenerovala vaša činnosť. Sú profesie, kde je pomerne neproblematické zistiť, či a ako daný zamestnanec prispel k zisku firmy.

  • Obchodník dojedná nových zákazníkov a vďaka jeho aktivite sa zvýši predaj.
  • Programátor napíše program, ktorý sa dobre predáva a dá sa presne určiť miera zisku.

Naproti tomu sú mnohé zamestania, ktoré sa na tvorbe zisku podieľajú len veľmi nepriamo. Potom je ťažké stanoviť, či sú užitočné, alebo nie.

  • Upratovačka.
  • Asistent.

Takíto zamestnanci môžu prispievať pohode na pracovisku. Odbremenia šikovných a schopných pracovníkov. Ak obchodník vie za hodinu vyjednávania zarobiť firme tisíce eur, bolo by veľmi drahé, ak by si sám musel upratovať kanceláriu. Za rovnakú hodinu totiž upratovačke postačí zaplatiť oveľa menej.

S tým súvisí aj otázka, akú máte šancu, že sa vaše pracovné miesto aj dlhší čas udrží. Odpoveď je veľmi jednoduchá.

  • Patríte medzi tých, čo vedia priamo zjednať príjem väčších obchodov?
  • Viete tvoriť produkty, alebo nápady, ktoré firma úspešne predáva?
  • Dokážete efektívne riešiť problémy a tým zvyšovať produktivitu práce iných?

Potom je jasné, že o vás bude veľký záujem. Každý chce schopných pracantov. Aj vaša mzda potom bude vyššia, než priemer.

  • Pracujete skôr na úrovni menej kvalifikovanej pracovnej sily?
  • Je možné vašu prácu nahradiť strojom?
  • Mohla by firma existovať, keby sa vaša časť práce nevykonávala?

Potom možno máte problém. Práve práce, ktoré nie sú veľmi produktívne sú často prvé “na rane” keď ekonomika krváca. Už niekoľko rokov je tu kríza. Dosť ľudí si požičiava peniaze. To je síce pochopiteľné, ale nie dobré. Zadlženie zhoršuje situáciu. Ak teda nemusíte, radšej sa nepokúšajte žiť na dlh. Uskromníte sa, ako to je len trocha možné. Zakážte si zábavu a radšej sa rýchlo začnite zaoberať tým, ako zvýšiť svoju cenu na pracovnom trhu.

To sa dá dosiahnuť štúdiom. Žiaľ, zvyčajne to nejde rýchlo. Ale aspoň to skúste. Niekedy prečítaním niekoľkých nových odborných kníh začnete o svojom zamestnaní uvažovať celkom inak, ako predtým. Najmä. ak ste v minulosti nemali čas čítať.

Mzdová diskriminácia

Môžeme sa ešte pozrieť na jeden nespravodlivý jav. Zaužívaný je asi na celom svete a hovorí o tom, že máme dosť veľa predsudkov. Diskriminácia býva postavená na základe

  • Pohlavia. Je známe, že ženy za rovnakú prácu často dostanú menej peňazí, ako muži.
  • Rasy. Niektorí zamestnávatelia nedôverujú niektorým etnikám. Alebo je známe, že príslišníci inej rasy majú problém získať si zamestnanie a hneď sa to prejaví nižšími mzdami pre nich.
  • Veku. Aj vek môže byť príčinou diskriminácie. Zamestnávateľ môže tlačiť na nižšiu cenu u mladých, alebo starých ľudí. Jednoducho preto, že vie, že inde by prácu nezohnali.
  • Náboženstva. Sú oblasti, kde príslužnosť k “nesprávnemu” náboženstvu automaticky znamená problémy aj na trhu práce.
  • Fyzickej polohy. Sú regióny (aj krajiny) kde je cena práce veľmi nízka. Firmy sa často sťahujú do oblastí za lacnou pracovnou silou. Aj to je forma diskriminácie.

Jednoducho to, čo dostanete za svoju prácu je vždy vecou dohody. Myslite na to, že čím viac sa bojíte o peniazoch hovoriť, tým viac by ste si asi zaslúžili. Strach požiadať si o vyššie finančné ohodnotenie je vždy signálom, že niečo nie je v poriadku. Buď váš šéf, alebo vaše sebavedomie.