Mobbing – psychický teror na pracovisku

Mobbing – cudzie slovo – viete, čo sa za ním skrýva? Obrazne povedané hnis.

Pojem mobbing pochádza z anglického „to mob“, čo vo voľnom preklade znamená „napadnúť, prepadnúť, či vrhať sa“. Pod mobbingom, čiže psychickým terorom rozumieme trvalé, systematické a intenzívne útoky, intrigy a šikanovanie väčšieho počtu pracovníkov alebo nadriadeného voči jednotlivcovi alebo menšej skupine.

Ide o ťažkú poruchu komunikácie alebo vzťahov v kolektíve spolupracovníkov, o formu nežiaducej agresivity v medziľudských vzťahoch, o najzávažnejšie deformácie sociálnych vzťahov, rolí a noriem života.

Mobbing nepoškodzuje iba obete, ale aj agresorov a ostatných členov skupiny. Trpí ním kolektív ako celok. Jeho následky nie sú ohraničené, šíri sa i za hranice postihnutej skupiny a môže zasiahnuť kohokoľvek. Mobbing spôsobuje obetiam obrovské psychické utrpenie, čím môže poškodiť psychické zdravie a často zanecháva aj trvalé následky.

Mnohým konfliktom, napätiam a treniciam sa v pracovnom živote nedá vyhnúť, väčšinou však nemajú s cieľavedomým psychickým terorom nič spoločné, ani pri nich nejde o systematické prenasledovanie konkrétnej obete.

O šikanovaní a mobbingu hovorí pracovné lekárstvo až vtedy, keď sa na niektorú osobu alebo skupinu útočí systematiky a dlhý čas (aspoň raz za týždeň aspoň pol roka). Je to však pomerne prísne kritérium. Obeť mobbingu totiž môže trpieť už po niekoľkých dňoch. Na druhej strane tak dlhý čas často trvá, kým sa "proces mobbingu" vôbec spustí.

Mobbing sa rozvíja často veľmi pozvoľna

Mobbing nikdy nezačína skokovo, náhle a naplno. Naopak – prvé prejavy môžu byť veľmi málo čitateľné, celkom nenapadnuteľné. Tu padne nejaká dvojzmyselná slovná narážka, inokedy žiadosť o prácu, ktorá možno nie je celkom v poriadku. Ako plynú týždne, pribúda množstvo takýchto prejavov, ale pozvoľna. Je ich málo a tak sa nikto nesťažuje. Nie sme krehotinky, niečo vydržíme. Vydržíme a pritom si aj zvykneme. Po niekoľkých mesiacoch už je možno šikanovanie celkom zrejmé všetkým, ale zároveň sú už aj zvyknutí. "To je ten náš malý hlupáčik" povedia si možno o obeti mobbingu – jednoducho – zvykli si na dané pomery. A obeť na utrpenie. Práve to je zákerné. Pri pomaly narastajúcom probléme je ťažké povedať "a teraz dosť!".

• Predsa sa neozvete po malej uštipačnej poznámke?
• No ak prichádza denne, prečo by ste sa mali ozvať práve po desiatej poznámke? 
• A keď sa neozývate, zvýši sa trocha uštipačnosť poznámok. Ozvete sa teraz? Nie.

Spúšťacím mechanizmom mobbingu je vždy konflikt, ktorý býva väčšinou banálny a niekedy má charakter náhody. Najčastejšie sa mobbing vyskytuje medzi rovnako postavenými. Psychický teror vládne najmä tam, kde šikanovanie a intrigy majú zelenú a stávajú sa rutinou.

Rutinou sa stávajú práve preto, že začali len v drobných náznakoch a prejavoch. Stali sa zvykom a normou. Preto sa môžu zhoršovať až do rozmerov, ktoré by šokovali novoprichádzajúceho zamestnanca, no pre "domácich" to nie je nič zvláštne.