Výpoveď

Slovo výpoveď je skrátené z pojmu výpoveď pracovného pomeru, čiže snaha zamestnanca alebo zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer. V súčasnosti je pracovná politika taká, že zákony chránia viac zamestnanca, ako zamestnávateľa. Ak niekto pracuje zle, často mu zamestnávateľ nemôže dať "len tak padáka". To je nepríjemné, pretože zákon tak núti podnikateľov a firmy, aby si udržiavali aj zamestnancov, s ktorými sú nespokojní, alebo ktorých nepotrebujú.

Na druhej strane zamestnanec pracuje pod menším tlakom. Vie, že zamestnanie nemôže stratiť len tak z "čista – jasna". To vyzerá fajn, ale u niektorých ľudí to priam zhoršuje morálku. Namiesto toho, aby pracovali naplno, pracujú ledabolo.

Takáto vzájomná previazanosť môže zhoršovať situáciu.

  • Flákajúci sa zamestnanci => neprosperuje firma => blízky krach => strata pracovných miest => výpovede všetkým
  • Firmy sa boja zamestnávať ľudí => uprednostňujú provizórne pracovné miesta, alebo nútia aby pre nich ľudia pracovali na živnosť => neistá práca, zlé podmienky => časté zmeny práce => zlá prítomnosť, horšia budúcnosť pre takýchto zamestnancov

Priveľké ochranárstvo nevedie nikdy k dobrým výsledkom. A tak to, že nemôžete "len tak" dostať výpoveď môže nepriamo ovplyvniť veľa vecí, nielen to, či môžete pracovať práve vy.

Ak nie ste so svojou prácou spokojní, môžete odísť. Rovnako môžete padáka dostať, ak s vami nie sú spokojní, alebo vás prestane byť vo firme treba. Pri každej takej príležitosti si položte otázku, či strata zamestnania pre vás nemôže byť signálom na zmenu života. Zamyslite sa, či by ste nemali skúsiť napríklad podnikanie, alebo zmenu práce. Ukončenie práce sa niekedy ukáže ako najlepšie voľba, ktorá človeku pomôže s rozhodnutím, ako sa zbaviť pracovného pomeru (životného postoja ku práci) a začať si budovať novú kariéru.

Ak dostanete výpoveď pripravte sa na reakciu psychiky

Čím menej je strata zamestnania očakávaná, tým menej ľahké je odhadnúť, ako na ňu zareaguje psychika toho, ktorého prepúšťajú. Vo veľkej väčšine prípadov je totiž zamestnanecký pomer zároveň aj určitým vzťahom medzi zamestnancom a firmou, vedením, kolegaami a aj odborom, v ktorom sa pracuje. Zamestnanie teda je niečo tak trocha ako manželstvo – venujeme tomu tretinu svojho času. Tým pádom je tam naviazaných veľa vzťahov a emócií. Nech už sú to akékoľvek vzťahy, výpoveď znamená ich ukončenie.

Zmena života, ktorú strata práce prináša, je veľká. V prvej chvíli si to človek asi ani neuvedomí. No čoskoro sa objavia mnohé súvislosti. V hre je veľa. Preto reakcia na “vyhazov” býva v istom zmysle podobná tomu ako reagujeme na vážne životné udalosti. Písal som o tom v článku Ako reagujme na problémy.

  1. V prvej fáze potom čo sa to dozviete oficiálne, sa zvyčajne objaví popieranie. "To predsa nie je možné".
  2. Rýchlo však prerastie do hnevu a ten do hľadanie vinníka, prečo sa niečo také vôbec stalo.
  3. Neskôr nasleduje útlm, depresia. Uvedomíte si, že sa s tým nedá nič robiť a budete tomu musieť prispôsobiť svoj ďalší život.
  4. Po tomto období sa s tým už zmierujete a začínate hľadať cestu, ako ďalej.

Asi najhoršou chvíľou v tomto procese je obdobie, kedy máte obavy. To zvyčajne nastupuje zároveň s útlmom či smútkom. Obavy však môžu byť prítomné stále, od chvíle kedy dostanete výpoveď. Môžete sa obávať či veci v budúcnosti zvládnete, ako ich zvládnete. Myslite však na to, že obavy nás často príliš paralyzujú a tak čím skôr začnete hľadať spôsoby ako sa z problémov dostať, tým lepšie.

  • Dá sa teda v skratke povedať, že potom, čo dostanete (ale aj dáte) výpoveď sa v prvej fáze budete venovať viac menej emóciám. V myšlienkach budete kalkulovať a bilancovať. Hľadať, ktoré sociálne vzťahy strácate. V prvej fáze budú dôležité skôr spomienky a pohľad do minulosti.
  • Po prekonaní obáv sa začnete postupne zaoberať v duchu menej emóciami a viac budúcnosťou. Tu už začína pracovať rozum a začínate hľadať spôsoby, ako aj napriek tomu, že ste dostali padáka môžete zlepšiť svoju situáciu.

Ak viete, že tieto stavy po ukončení práce sú normálne, je to výhodné. Je v poriadku, ak vami budú "mávať emócie". Nechajte tomu voľný priebeh. Psychika potrebuje mať možnosť normálnej reakcie. Ak vás vykopli, potrebujete niekedy pár dní, ale občas aj pár týždňov na to, aby ste to "rozdýchali". Kým cítite zlosť, smútok, krivdu, či iné silnejšie emózie, veľmi s tým nebojujte. Ak je to nepríjemné, požiadajte lekára o pomoc. Ale všetko časom pomonie a vy sa začnete orientovať na budúcnosť.

Výpoveď nemusí vždy znamenať problém

Práve v prvých chvíľach má často pocit, že všetko skončilo. Áno. Skončilo všetko, čo ste poznali. Nuž a naša myseľ si často nevie predstavovať budúcnosť. Preto sú zároveň prítomné obavy z toho, čo bude. Viem, niektoré regióny sú na tom zle. Tam dostať výpoveď môže znamenať že človek zostane nadlho bez príjmu. Pokiaľ v takej situácii ste, je dobré čo najskôr ju riešiť. Najlepšie ešte skôr, ako by vám mohla hroziť.

  • Je nevýhodné bývať v regióne s malým množstvom pracovných príležitostí. Zvážte, čím a prečo sa vám oplatí, že sa v ňom zdržiavate.
  • Je nevýhodné, ak vaša kvalifikácia obmedzuje počet pracovných príležitostí. Čím skôr sa snažte rozšíriť si praktické schopnosti a znalosti.

Najmä v problémových regiónoch by asi najjednoduchšia rada mohla znieť, ak nie je práca, vytvorte ju. Žiaľ, ak je vokolí veľa zle platených ľudí, prípadne aj nezamestnaných, v takom prostredí sa zle aj podniká – publikum nemá peniaze.

Ak až výpoveď odhalí, že ste v živote uviazli v nevýhodnej konfigurácii, pokúste sa využiť to. Hľadajte spôsob, ako by ste mohli zmeniť svoje možnosti. Jednoducho ukončenie roboty nemusí vždy byť tou pohromou, ako vyzerá v prvej chvíli. Možno vás donúti ísť za prácou do iného regiónu a možno natrafíte na oveľa lepšiu pracovnú príležitosť, než bola tá predošlá. Neraz totiž úspech začína práve odchodom zo zamestnania, v ktorom sme mali pocit, že nám je dobre a v skutočnosti nám škodilo v rozlete.