Domáhanie sa práv v oblasti pracovnoprávnych vzťahov

Porušovanie zákonov v pracovnoprávnych vzťahoch nie je na Slovensku ojedinelým zjavom. Predovšetkým zamestnanci bývajú obeťami takéhoto konania zo strany zamestnávateľov a to preto, že sa nevedia brániť a domáhať sa svojich práv. Vedie ich k tomu nevedomosť, strach, ale najčastejšie pocit, že ide o „boj s veternými mlynmi“. Cítia sa bezmocní vo svete, ktorý vyzdvihuje mocných a silných a prehliada menších a slabších.

Ak má človek dojem, že sú porušované jeho práva, mal by si overiť, či má oporu v zákone. Vedomosti dávajú človeku väčšiu silu a reálne možnosti ako si stáť za svojim a práve nevedomosť robí z človeka bezmocnú obeť, ktorú je jednoduché využiť a to bez strachu z následkov.

Vhodné je vedieť o svojich právach čo najviac. K tomu dopomôžu knihy, periodiká, internet, televízia, rozhlas, ale i príslušné orgány štátnej správy, ktorých úlohou je podávať informácie. Rovnako vhodná je i porada s právnikom. Málokto má síce dostatok peňazí na zaplatenie vlastného právnika, ale je tu napríklad možnosť využiť Centrum právnej pomoci, ktoré poskytuje právnu pomoc ľuďom, ktorý v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv.

Ak sa zamestnanec rozhodne bojovať a domáhať sa svojich práv, môže k tomu využiť tieto prostriedky:

1. Prvým logickým krokom je ísť so svojou sťažnosťou najskôr za nadriadeným. V komunikácii s ním neútočiť, nehnať ho do kúta, ale byť diplomat a postupovať formou priateľského upozornenia či kladenia otázok. Niekedy je až prekvapivé, aký účinný môže byť takýto postup.

Keď zamestnanec dostatočne predvedie, že si je vedomý svojich práv a pritom sa nevyhráža, ale rozpráva pokojne, je ochotný pochopiť prípadný omyl, zábudlivosť, či iný problém na strane zamestnávateľa, jeho žiadosti býva vyhovené oveľa skôr, než keby dal priechod svojej zlosti.

Ak sa nadriadený so zamestnancom odmietne baviť, pomôcť môže posunutie sťažnosti na jeho nadriadeného alebo priamo na vedenie firmy.

Až poslednou možnosťou by mal byť nátlak vo forme „vyhrážania sa“ napríklad právnikom, súdom či inšpektorátom práce. A aj v tomto prípade je lepšia diplomacia a „priateľské“ narážky, než priame vyhrážky a zlosť.

2. Zamestnanec, ktorý je poškodený porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, sa so sťažnosťou môže obrátiť na inšpektorát práce príslušný podľa sídla zamestnávateľa.

Inšpektoráty práce vykonávajú dozor nad dodržiavaním zákonov, vyvodzujú zodpovednosť za porušovanie predpisov a tiež poskytujú aj bezplatné poradenstvo.

Zamestnanec môže svoju sťažnosť podať písomne, ústne do záznamu, telefaxom alebo elektronickou poštou. Sťažnosť musí obsahovať jeho meno, priezvisko, adresu trvalého alebo prechodného pobytu. Ak o to požiada, je inšpektorát práce povinný utajiť jeho totožnosť.

Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná, musí z nej byť jednoznačné proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje, čoho sa sťažovateľ domáha a musí byť sťažovateľom podpísaná.

Inšpektorát práce je povinný sťažnosť prijať a vybaviť ju do 60 pracovných dní. Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie, môže byť táto lehota predĺžená o ďalších 30 pracovných dní. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi.

Postup pri podávaní sťažností, ich prijímanie, evidovanie a prešetrovanie, upravuje zákon o sťažnostiach.

3. Ďalšou možnosťou ako sa domáhať svojich práv je obrátiť sa na súd. Súdy prejednávajú a rozhodujú o sporoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom týkajúcich sa nárokov z pracovnoprávnych vzťahov.

Ak zamestnanec nemá žiadne skúsenosti ohľadom konania na súde, mal by sa rozhodne poradiť s právnikom. Ak sa nachádza v materiálnej núdzi a spĺňa požadované podmienky, môže požiadať o právnu pomoc Centrum právnej pomoci.

Zamestnanec podáva žalobu na okresný súd a konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, musí obsahovať zákonom určené údaje a musí byť zrejmé, čoho sa zamestnanec domáha. Podanie žaloby sa spoplatňuje.

Ako zástupcu si zamestnanec môže zvoliť advokáta, ktorý je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci.

Postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok.

Napísala MonYenn (2010)