Bossing

Bossing je tiež jednou z foriem mobbingu a označuje sa ním šikanovanie podriadených šéfom.

Aj keď sa tento druh psychického teroru vyskytuje možno zriedkavejšie, predsa len existuje.

Príčiny, prečo mobbujú šéfovia sú:

  • zlosť na organizáciu, tlak zhora, túžba po moci, osobné dôvody, strach zo straty kontroly, strach z prevahy podriadeného, strach pred nevyslovenými myšlienkami, neustály pocit ohovárania svojej osoby,
  • títo šéfovia trpia určitou formou stihomamu.

Ako sa zvykne prejavovať bossing:

  • obeti sa prideľujú namáhavé práce, ktoré ale nemajú zmysel,
  • malé požiadavky – pridelené úlohy ani zďaleka nezodpovedajú kvalifikácii, skúsenostiam a schopnostiam obete,
  • prehnané požiadavky – obeti sa prideľujú úlohy, na ktorých musí zákonite stroskotať a nemôže ich za žiadnych okolností splniť,
  • obeť musí vybavovať prevažne najnepríjemnejšie úlohy,
  • obeť je trvale pod nadmernou kontrolou – každý jej krok a činnosť sa skúma pod drobnohľadom,
  • rozhodnutia, týkajúce sa obete, sa robia zásadne za jej chrbtom a obeť je postavená na poslednú chvíľu pred hotovú vec,
  • systematicky sa okliešťuje doterajšia pracovná oblasť a kompetencie obete,
  • obeť je vylučovaná z porád, nedostane sa k dôležitým informáciám,
  • obeť je vystavená priestorovej izolácii,
  • obeti sú vnucované zdraviu škodlivé práce,
  • obeti sa podsúvajú psychické choroby a psychiatrické poruchy.

Obete bossingu obvykle nemajú inú možnosť zbaviť sa psychického teroru a nátlaku na svoju osobu a následne aj zhoršenia svojho fyzického a v niektorých prípadoch aj psychického zdravia, ako daním výpovede.

Komentáre k článku: Bossing

  1. sveťa 24. marca 2010

    …. nuž, veľmi dobrá rada, keď mám dať výpoveď zo zamestnania…. dokonca v štátnej sfére si šéf/-ka môže beztrestne šikanovať zamestnancov a robiť intrigy…. tak toto teda nie je celkom v súlade so zdravým rozumom…. sme právny štát??

  2. eleonora 8. apríla 2010

    # obeť je trvale pod nadmernou kontrolou – každý jej krok a činnosť sa skúma pod drobnohľadom,
    # rozhodnutia, týkajúce sa obete, sa robia zásadne za jej chrbtom a obeť je postavená na poslednú chvíľu pred hotovú vec,
    # systematicky sa okliešťuje doterajšia pracovná oblasť a kompetencie obete,
    # obeť je vylučovaná z porád, nedostane sa k dôležitým informáciám,

    … zažila som…
    … plus psychické vydieranie…
    … prispelo to k zhoršeniu zdravotného stavu natoľko, že som ukončila prac. pomer zo zdravotných dôvodov, aj keď niekde vovnútri presne tento psychický teror bol jedným z dôvodov.

  3. Veronika 9. apríla 2010

    Dobrý deň pani Eleónora,

    som sociálna pracovníčka, ktorá píše prácu o bossingu a ľuďoch, ktorí si prešli podobnou skúsenosťou ako vy. Chcela by som sa Vás opýtať, či by ste neboli ochotná porozprávať sa a popísať mi bližšie tú situáciu, ktorá sa stala na vašom pracovisku.
    Všetko je samozrejme anonymné, nebude sa spomínať vaše meno, ani firma, oblasť v ktorej pracujete a podobne. Údaje, ktoré by ste mi poskytli sa použijú výhradne na účely mojej práce.
    V prípade záujmu ma prosím kontaktujte na mojej mailovej adrese.
    Ďakujem, s pozdravom
    Veronika Gubeková
    veronika.gubekova@gmail.com

  4. opatrovateľka 9. februára 2013

    dobrý deň! neviem ako mám začať, ale pracujem ako opatrovateľka v jednom Domove soc.služieb a dostali sme asi pred rokom novú šéfku /rozvedená s dvoma dospelými deťmi, má 44. rokov/ teraz si urobila Mgr. soc. práca, ale to nie je možné, ako jej stúpla sláva do hlavy. To jej šikanovanie už nemá hraníc, samé vreskanie po nás, vraj nič nerobíme, hoci sa od rána nezastavím, že ona nám ešte ukáže, rône bezdôvodné zápisy o chybách, o ktorých si myslíte, že je to nepatrná záležitosť, ale “ona” je “ona” pani Mgr. Vyhrážky a slovné osočovania, niekedy keď prídem z práce som hotová, ale nie po fyzickej stránke, hoci aj po tej, lebo celý deň pracovať s imobilnými a mentálne postihnutými a k tomu agresívnymi ľuďmi to dá zabrať, no po psychickej stránke som zničená, nemám nič v hlave, len ten jej hlas a tie jej osočujúce a ponižujúce slová, doslova nám dých na krk, ani neviete kedy a už stojí za vami a vrieska, ako zmyslov zbavená. Už nevieme,ako ďalej! Iní píšu, že sa niektorí zamestnanci pri takýchto vedúcich psychický zrútili, alebo dali výpoveď. Lenže ja pracujem v takom okrese, kde si prácu nenájdem a mám ešte 8 rokov do dôchodku, čo mám podľa Vás robiť? Už mám aj nespavé noci a som strašne podraždená, keď mám ísť do roboty tak mám žalúdočné ťažkosti a celá sa trasiem, no poviem Vám, takto sa už ďalej nedá pracovať! Prosím Vás poraďte tak, aby sa o tom nikto nedozvedel a aby som vedela ako ďalej. Ďakujem

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: