Zamestnávateľ nemá prácu pre zamestnancov

V dôsledku hospodárskej krízy pociťujú podniky znížený záujem o svoju ponuku. Produkty, o ktoré bol donedávna záujem, teraz kupuje len sotvakto. Služby, ktoré boli pred časom poskytované mnohým zákazníkom, sú v súčasnosti iba málo využívané. Tento výrazný pokles dopytu sa podpísal pod vážnu situáciu mnohých zamestnávateľov, ktorí nemajú pre svojich zamestnancov prácu a ani peniaze na ich mzdy.

V prípade, ak je nedostatok dopytu iba krátkodobý, čiže zamestnávateľ očakáva v krátkom časovom horizonte (dni, týždne) jeho opätovný nárast, zvyčajne nezavádza žiadne významné úsporné opatrenia. Počas tohto obdobia sa zamestnávateľ zväčša snaží dohodnúť s pracovníkmi na čerpaní dovolenky alebo im čerpanie dovolenky priamo nariadi.

Ak ide o dlhodobý jav a zamestnávateľ nemá pre svojich pracovníkov prácu celé mesiace, je negatívne ovplyvnený kompletný chod firmy a rýchlo sa zhoršujúca finančná situácia núti zamestnávateľa k radikálnym úsporným krokom. K nim neodmysliteľne patrí prepúšťanie a znižovanie miezd. Avšak stáva sa, že zamestnávatelia sa uchyľujú i k postupom, ktoré sú na hranici zákona alebo ho dokonca porušujú.

Ako môže zamestnávateľ postupovať, aby zmenšil svoje bremeno povinností voči zamestnancom? Čo mu povoľuje zákon? V článkoch z tejto sekcie si postupne ukážeme ako to rôzne subjekty riešia a či je to v poriadku.

Určovanie čerpania dovolenky

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.

Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a zlučiteľné so záujmom zamestnancov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť viac ako dva týždne.

Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. (Zákonník práce § 111)

Znižovanie miezd zamestnancom

Zamestnávateľ musí zamestnancom vyplácať za prácu základnú mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve, ale pohyblivé (motivačné) zložky mzdy, ako napríklad prémie, odmeny, osobné ohodnotenie a pod., platiť nemusí.

Ak by zamestnávateľ chcel znížiť aj základnú mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve, musel by sa s nimi na tom dohodnúť, pričom dohodnutá mzda by nemohla byť nižšia než je zákonom ustanovený minimálny mzdový nárok pre ten ktorý stupeň náročnosti práce.

Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa obidve strany dohodnú na jeho zmene a ak je táto zmena pracovnej zmluvy vyhotovená písomne (ZP § 54).

Znižovanie počtu pracovníkov

Najjednoduchšie je pre zamestnávateľa rozviazať zmluvy so živnostníkmi a dohody so zamestnancami pracujúcimi na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti). Pri jednostrannom vypovedaní dohody je výpovedná doba 15 dní.

So zamestnancami v pracovnom pomere môže rozviazať zmluvný vzťah (ZP § 59 – § 76):

a) Dohodou – na dohode o rozviazaní pracovného pomeru sa musia dohodnúť obe zmluvné strany, pracovná zmluva sa skončí k dohodnutému dátumu (ZP § 60).
b) Výpoveďou – ide o jednostranné ukončenie pracovného pomeru, pričom ak zamestnávateľ dá výpoveď zamestnancovi, ten má nárok na výpovednú dobu (ZP § 62) a vo vybraných prípadoch i na odstupné (ZP § 76).
c) Okamžitým skončením – zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne a to iba zo dôvodov uvedených v zákone (ZP § 68)
d) Skončením v skúšobnej dobe – zamestnávateľ smie ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe i bez uvedenia dôvodu, pričom oznámenie o tom by sa malo zamestnancovi doručiť tri dni pred skončením pracovného pomeru (ZP § 72).

Zamestnávateľ nemôže dať výpoveď zamestnancom v ochrannej dobe (napr. počas práceneschopnosti, materskej a rodičovskej dovolenky) (ZP § 64). Existujú však výnimočné situácie (napr. ak sa ruší firma alebo jej časť) kedy zákaz výpovede neplatí (ZP § 64 ods. 3).

Ponechanie pracovníkov doma

Ak pracovník nevykonáva prácu z dôvodov, že firma pre neho prácu nemá (čiže je kvôli tomu doma namiesto v práci), ide o prekážku na strane zamestnávateľa. Pracovník má nárok na náhradu mzdy vo výške svojho priemerného zárobku (ZP § 142).

V prípade, ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami (s dôverníkom, radou alebo s odborovou organizáciou) prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže zamestnancom prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume najmenej 60 % jeho priemerného zárobku (pre zamestnancov je možné dohodnúť aj výhodnejšie podmienky). Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, čiže zamestnávateľ o tom nemôže rozhodnúť sám (ZP § 142 ods. 4).

V dôsledku hospodárskej krízy bolo prijaté opatrenie vlády, ktoré je časovo obmedzené a hovorí o flexikonte pracovného času. Ak v období od 1. marca 2009 do 31. decembra 2012 nemôže zamestnanec z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu, môže zamestnávateľ, po dohode s odborovou organizáciou (čiže sa to týka len veľkých podnikov, kde pôsobí odborová organizácia), poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré mu patrí mzda najmenej vo výške základnej zložky mzdy. Ak pominie táto vážna prekážka v práci na strane zamestnávateľa, je zamestnanec povinný odpracovať poskytnuté pracovné voľno bez nároku na mzdu, ktorá mu bola takto poskytnutá. Zmluvné strany (zamestnávateľ a odbory) sa môžu dohodnúť i na priaznivejšej úprave pre zamestnancov (ZP § 252).

—

Možno ešte iný pohľad na tento problém môže byť psychologický. Ak zamestnávateľ nemá prácu, je to nepríjemná a ťažká situácia, ktorá môže vyústiť do konfliktu, ktorý nie je riešiteľný.

Pohľad firmy ktorá zamestnáva

Firma najíma pracovníkov s predpokladom, že ich práca prinesie zamestnávateľovi zisk. Inými slovami zamestnanec svojou prácou MUSÍ zarobiť viac peňazí, než on sám dostane.

Pracovník musí zarobiť na svoju čistú mzdu.
Na svoje dane, zdravotné a sociálne poistenie (to je spolu porobne vysoká čiastka, ako čistá mzda)
Na to, čo svojou prácou minie, čo potrebuje. Napríklad vybavenie kancelárie, pracovný odev, spotrebované pohonné hmoty, počítač, energie a podobne.
Na zisk pre majiteľa firmy.

Ak majiteľ firmy chce zarobiť peniaze (to je, akosi samozrejme zmyslom podnikania) musí investovať. Zaplatí za vybavenie, stroje, zamestnancov, energiu, autá… S týmto všetkým potom vykonáva činnosť. Niečo predáva, niečo vyrába. V zásade je jedno, čo. Po zrátaní za určité obdobie však musí mať firma na účte viac peňazí, ako do toho vložila.

Ak sa však vinou hospodárskej krízy, zlým riadením firmy, alebo z akýchkoľvek dôvodov prestane dariť dosahovať zisk, firma je v problémoch. Zamestnávateľ, či majiteľ firmy môže síce chvíľu platiť zamestnancov "zo svojho", v nádeji, že neskôr firma znova začne zarábať. No to sa nedá donekonečna.

Ak určitá pracovná pozícia neprináša firme finančný zisk, skôr, alebo neskôr sa zvyčajne zruší. Pre firmu je nezmyselné platiť pracovné miesto, ktoré pre firmu nemá význam. Pre zamestnanca je to možno kruté, ale tak sú rozdané karty.

Pohľad pracovníkov

Zamestnanci sa často nezaujímajú o to, ako sa darí firme. Majú svoje pracovné miesta, mzdu a pocit akej – takej istoty, že ich pracovné miesto je pomerne stabilné. S takýmto prístupom sa zaujímajú o to, aké výhody im firma poskytne, niekedy dokonca aj špekulujú, ako sa uliať z práce, ako si na firemný účet zatelefonovať a podobne.

Pokiaľ máte pracovné miesto, skúste sa zaujímať, či svojou prácou pre firmu zarábate. Priamo, alebo nepriamo. Ak totiž pracujete naplno a viete, že vaša činnosť predstavuje pre firmu príjem, potom je vaše pracovné miesto pomerne bezpečné. Akokoľvek sa z médií valia informácie o nezamestnanosti a prepúšťaní, kvalitných ľudí je stále málo.

Ochotní, schopní zamestnanci si prácu nájdu vždy – zarobia si na seba.

A tak ak máte pocit, že pracujete vo firme, kde sa pod vami trasie stolička, vždy si klaďte otázku, či vašou prácou prinášate zisk. Ak nie, hľadajte spôsob, ako by ste to mohli spraviť, aby ste zisk pre firmu dosiahli. To, že firma krachuje je často spoluspôsobené aj tým, čo robia zamestnanci, nakoľko schopných manažérov firma má.

Pokiaľ máte pocit, že pracujete na potápajúcej sa lodi, radšej sa porozhliadnite po inej firme. Je to výhodnejšie, než následne zápasiť so znižovaním mzdy a neistotou.

Napísal Miro Veselý