Právo na prácu

Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy.

V praxi sa to rieši mnohými rôznorodými spôsobmi. Pri jednoduchých, opakujúcich sa prácach stačí krátka inštruktáž, potom už zamestnanec vie, čo sa od neho požaduje. Keď to trochu zjednodušíme tak: dojičke kráv treba ukázať, ktoré kravy má dojiť trikrát denne, upratovačke treba prideliť rajón, o ktorý sa bude starať, a tak ďalej.

Vo výrobných podnikoch, pri pásovej výrobe trebárs, sú spracované presné technologické postupy, ktoré sa musia dodržiavať. To isté platí aj v stavebníctve a v mnohých iných odvetviach.

Prekladateľ dostane texty, ktoré musí do určitého termínu preložiť.

Učiteľ má obvykle pridelené triedy, určené hodiny a predmety, ktoré vyučuje podľa učebných osnov.

Úradník má svoju agendu, ktorú musí priebežne vybavovať.

V mnohých prípadoch sa jedná o kolektívnu prácu, kde je zvyčajne niekto poverený velením a ten teda dáva v priebehu dňa pokyny jednotlivým zamestnancom.

Nezanedbateľným spôsobom je aj pracovná náplň, ktorú zamestnancovi vypracoval jeho priamy nadriadený a podľa tej už vie, čo sa od neho očakáva.

Čím vyššia a zodpovednejšia funkcia, tým rozmanitejšie prideľovanie práce. Vedeckému pracovníkovi stačí zadať úlohu a termín, s ostatným sa už musí popasovať sám (musí mať však vytvorené podmienky).

Vedúci pracovník dostane okruh úloh, ktoré musí so svojimi podriadenými zvládnuť v určitom časovom horizonte.

Existuje nepreberné množstvo spôsobov, ako prideliť zamestnancovi prácu.