Práca za socializmu

Za socializmu bola práca ospevovaným slovom, často sa objavujúcim vo všetkých jej podobách.

Socializmus sa hrdil tým, že poskytuje prácu všetkému ľudu. Práca bola samozrejmá požiadavka, akú mohol mať človek na štát. Zamestnanosť bola takmer stopercentná, a tak sa zdalo, že práca je naozaj pre všetkých.

Nepríjemnou skutočnosťou však zostáva, že v socializme sa od pojmom "práca", rozumelo predovšetkým "zamestnanie".

PHP error in Ad Inserter block 2 - Block 2
Warning: include(): open_basedir restriction in effect. File(/home/clients/praca-ako.sk/!reklama/2017-intext-bublina.php) is not within the allowed path(s): (/nfsmnt/:/data/:/usr/php73/:/usr/bin/:/apachetmp:/tmp/:/var/tmp/:/dev/urandom:/usr/lib/x86_64-linux-gnu/ImageMagick-6.8.9/bin-Q16/:/usr/local/bin/:/etc/ssl/certs/ca-certificates.crt)

Menej sa už skúmalo, či je práca naozaj potrebná, či a ako je vykonávaná. V množstve pracovných miest, ktoré boli k dispozícii, bolo možné vybrať si prácu zodpovedajúcu kvalifikácii a človek získaval pocit, že pracovné istoty sú niečím čo sa dá zaručiť.

V skutočnosti práca v dobách socializmu bola značne deformovaným úkazom. Veľká väčšina národa zastávala názor, že všetci ľudia sú rovnakí a vznikol tak záujem o rovnostárstvo, kedy bola snaha dosiahnuť stav, aby všetci rovnakí ľudia dostali rovnako zaplatené. Dobre to znie, a ak človek dlho nerozmýšľa môže nadobudnúť pocit, že takto sa dá dosiahnuť určitá spravodlivosť, pracovná či sociálna.

Práca v socializme bola často unifikovaná a ľudia aj dostávali unifikované výplaty. Výška mzdy bola často stanovená z politických kruhov a nie veľmi zodpovedala tomu, či práca daného človeka zarobí alebo nezarobí. Výsledkom bolo, že ľudia nadobudli pocit, že všetci sme si rovní a to aj pri výplatách. V skutočnosti bol tento pocit dotovaný stranou, ideologicky.

Tak ako prácu tak aj predaj produktov mal v rukách štát. Ak mlieko stálo 2,10 Kčs a pri tejto cene sa udržalo pár desaťročí, tento stav bol vytvorený umelo. Iné výrobky boli zámerne predražené, aby sa znížila ich dostupnosť.

Rovnostárstvo, ktoré bolo podporované aj politicky však malo za následok aj rovnostárstvo vo výkone práce. Ak ste si uvedomili, že váš plat bude napríklad 2100,- Kčs za mesiac, tento plat zostával bez zmeny aj v prípade, že ste sa veľmi snažili pracovať vynikajúco. Ak ste sa flákali, a nerobili ste to príliš okato, prácu ste nestratili, pretože zamestnávateľovi, by sa nehodilo vykazovať priveľa odchádzajúcich pracovníkov. Aj tak by na dané pracovné miesto museli prijať niekoho iného.

A tak sa vytváral stav, kedy si pracovník postupne začal uvedomovať, že či fláka svoju robotu, alebo robí naplno výsledok v peňaženke je rovnaký. V tejto klíme sa práca začala meniť na frašku. Mnoho ľudí pracovalo len na oko, a ten kto by bol začal pracovať naplno, bol často smiešny.

Vznikali tak tábory ľudí, ktorí nerobili vôbec nič a niekoľkí jednotlivci, ktorí často „ťahali“ celé pracovisko hore, k výkonu.

Práca za socializmu mala z vonkajšieho pohľadu klasické znaky: plnil sa plán, boli stanovené normy. Tento plán bol však často fiktívny a bol by sa plnil úplne ináč, keby bol závislý na výške príjmu.

V pamäti mnohých ľudí zostáva obdobie socializmu zafixované s príchuťou akejsi nostalgie. Na negatívne veci človek pri spomienkach často zabúda a zostávajú len niektoré z pozitívnych zážitkov.