Hospodárska kríza

Znie nám to neuveriteľne, ak sa stane niečo zlé. A zdá sa, že hospodárska kríza je po rokoch nazad. Asi by nás to nemalo veľmi prekvapiť. Kríza je súčasťou života. Rovnako, ako v osobných životoch máme časy dobré i zlé, aj v ekonomike sú podobné cykly. Nepríjemné je, keď nastáva. Na druhej strane vždy príde časom rozmach. No to už asi predbiehame.

Asi najčastejšou otázkou je, ako táto kríza zasiahne bežného človeka. Je ťažké dnes predvídať, ako sa bude vyvíjať. Veľa vecí ovplyvní to, ako sa bude správať väčšina ľudí. Ak naletíme na poplašné správy z médií, odkiaľ počúvame, že ekonomická kríza je stále vážnejšia, môže to byť horšie. Médiá totiž prežívajú z negatívnych správ. Pohromy, tragédie, katastrofy. Tie novinárom robia tržby. A tak je jasné, že v televízii nám vykresľujú ekonomickú situáciu ako katastrofu, ktorá dolieha na ľudí. Správy o tom, ako sa stále menej nakupuje a stále viac prepúšťa.

Prichádza pohroma z televíznych správ a novín?

Tieto veci sú naozaj prepojené. Ekonomický prepad sa môže značne prehĺbiť, ak by sa veľká časť ľudí začala správať úsporne. Firmy totiž sú nastavené tak, že fungujú len kým sa ich výrobky predávajú. Ak ľudia nekupujú, firma prestane vyrábať tovar a predávať služby. Nemá odbyt, nemá peniaze na zamestnancov. A začne prepúšťať ľudí z práce. Tí čo prácu stratia si môžu dovoliť kúpiť ešte menej. O to viac firiem začne prepúšťať. Vzniká tak špirála, ktorá môže spustiť veľmi vážnu hospodársku krízu. V pozadí vzniku môže stáť práve mediálna masáž, ktorá ľuďom do hláv vtĺka myšlienky na to, aby čo najmenej míňali.

Hospodárska kríza z dlhov?

Zdá sa, že súčasná situácia výrazne súvisí s dlhmi. Čoraz viac ľudí začínalo žiť na dlh. Pôžičky, úvery sa stali bežným spôsobom platby. Podporovala to reklama. No ako náhle je ľudí žijúcich na dlh priveľa, začína byť jasné, že dlhy nebudú schopní splatiť. A potom sa z dlhu stáva nevymožiteľná pohľadávka. Zastaví sa požičiavanie peňazí. To môžu najviac pocítiť tí, ktorí si na svoj život v minulosti zvykli požičiavať. A keďže ich bolo veľa, zdá sa, že nás čaká obdobie s pritiahnutými opaskami.

Odhaduje sa, že potrvá niekoľko rokov.

Aké zmeny môže kríza priniesť?

Môže to byť dosť veľa zmien. Táto zrejme postihne najmä ľudí z takzvanej strednej triedy. Zníži im životný štandard, ktorý sa im práve začínal celkom pekne formovať. Ak sa totiž zníži záujem o spotrebu (nákup, využívanie služieb) začnú sa diať protikrízové opatrenia. Prepúšťanie, v lepších prípadoch skrátené pracovné úväzky s nižším príjmom. Úsporné opatrenia.

Okrem toho môže táto ekonomická kríza spustiť aj niektoré očistné procesy vo firmách. V niektorých segmentoch boli firmy až príliš štedré, mali zamestnaných veľa ľudí, neraz aj zbytočne. Nechceli si poškodiť meno. Správy “známa firma prepúšťa” sa im nehodili do rozpočtu. Ale teraz je tu hospodárska kríza a tak každý pochopí, že musíme. A tak sa môžu firmy zbaviť práve tých pracovníkov či prevádzok, ktoré neboli veľmi ziskové, alebo súrne potrebné. Nikto im to nemôže mať za zlé – je predsa ťažká doba.

Bude teda zle?

Uvidíme. V čase zmien je asi najlepšie myslieť na svoje investície. Ak môžem odporúčať: investujte do seba. Viem, vyzerá to ako slovná hračka. Ale nie je. Bežní ľudia si môžu väčšinou dovoliť investovať len relatívne nízke čiastky do rôznych sporiacich či investičných produktov. Keďže ekonomické zmeny z týchto investícií môžu odkrojiť, odporúčam, aby ste časť svojich peňazí (a času) mesačne obetovali na vaše vzdelanie. To, čo sa naučíte vám ani bieda nemôže vziať. Naopak – ak si zlepšíte kvalifikáciu, potom, čo ťažká doba skončí budete pripravení na úspešnejší štart. Pozrite sa, či sa vo vašom okolí nekonajú nejaké vzdelávacie či rekvalifikačné kurzy, školenia a semináre. Napríklad jazykové kurzy, manažérske kurzy, či počítačové kurzy.

Viem, teraz je zle a možno vás to láka šetriť. Drahé knihy a školenia sa vám možno kupovať nechce. Myslite však na to, že na tie najlepšie platené pracovné miesta má väčšina firiem stály nedostatok pracovníkov! Skúste to. Zvýšte si kvalifikáciu v čase, kým ostatní budú nariekať, že im hospodárska kríza zobrala to či ono.

Asi nás teda čaká pár ťažších rokov. Čo už. To patrí k životu. Využite zmeny na to, aby ste sa vzdelali.

Hospodárska kríza v praxi života roku 2010

Zatiaľ čo z televíznych a novinových správ sa valia informácie o prepúšťaní, zdá sa že ona slávna hospodárska kríza ešte nedorazila do obchodných centier.

Hospodárska kríza - nakupovanie

Čulý ruch je vo všetkých obchodných centrách. V Bratislave sa otvorilo centrum Eurovea (na snímke). No aj ostatné nákupáky doslova praskajú vo švíkoch. Len skúste v Bratislave zaparkovať v Auparku, alebo v iných centrách. Všade sa tlačia ľudia, dlhé rady pri pokladniach hovoria o tom, že hospodárska kríza zatiaľ neukázala až tak ostré zuby, ako sme sa obávali. Dá sa to dobre vidieť ak nahliadnete, napríklad, do predajných miest telekomunikačných operátorov. Kedykoľvek – či majú lákavú akciu, alebo nie, vždy sa čaká. Je však možné, že to patrí k mentalite ľudí. Možno treba revidovať maslowovu hierarchiu potrieb. Na najnižšej úrobni základných potrieb už možno nebude dýchanie, ale mať mobil.

Ťažká situácia a podnikanie

Na druhej strane mnohí podnikatelia dnes cítia dôsledky hospodárskej krízy. Klesajú obraty. Holič vám povie, že sa ľudia chodia menej často strihať. Predavač kníh povie, že sa menej číta. No tieto fakty sa možno nedajú celkom zjednodušiť. Nie všetky zmeny musia nutne súvisieť s hospodárskou krízou. Dochádza totiž paralelne aj k iným zmenám.

  • Čoraz viac ľudí je dnes pripojených na internet, často sú to aj celé domácnosti. To môže mierne meniť aj nakupovacie zvyklosti a využívanie služieb. Môžem poslúžiť čerstvým príkladom z praxe. Potreboval som kúpiť tlakomer. V lekárni pod našim domom ho majú za 98€. Mrkol som na internet. Pred chvíľou mi ho kuriér priniesol. Aj s kuriérom som platil 71€. Rovnaký model.
  • Boom nákupných centier asi dosiahol vrchol. Spomeňte si – okolo roku 1995 sme všetko kupovali v rôznych obchodoch. Bratislavčan prešiel mesto a nakúpil. Dnes do mesta nemá cenu chodiť. Všetko je v nákupáku…
  • Mení sa trocha štruktúra využitia voľného času. Čoraz silnejšie využívanie internetu znamená, že veľa ľudí sedí na on-line službách. Zabávajú sa na facebooku, youtube… Načo ísť do mesta kúpiť si noviny, či do kina? A šup ho – trh s novinami a zábavou, ako sme ho poznali v dvadsiatom storočí už padá.

Aj takto sa dá pozerať na veci. Jednoducho svet sa pomaly mení na informačnú spoločnosť.

  • Ľudia, ktorí sú málo kvalifikovaní v najbližších rokoch začnú byť čoraz častejšie nahrádzaní strojmi. Budú sa mať stále horšie.
  • Ľudia, ktorí sú ochotní študovať, stále sa vzdelávať a rásť budú dobre platení a vyhľadávanejší.

Je rýchla doba a pre každého, kto stagnuje bude stále horšie.

Doba vyžaduje vzdelanie

S prechodom na informačnú spoločnosť počítajte s tým, že množstvo znalostí v každom odbore práce sa momentálne zdvojnásobuje každých niekoľko rokov. To znamená, že ak ste dnes špecialistami a nič sa nebudete učiť, za dva – tri roky už nebudete potrební. Zastarané informácie vám nebudú na nič a ak nebudete mať tie nové, tak vy nebudete nikomu na nič. Či už zle bude alebo nie, tento vývoj tu už beží. Počítajte s tým.

Táto informácia je nepríjemná hlavne pre ľudí v strednom veku. Pre tých, čo majú svoj zabehnutý životný štýl, teplé miestečko. To sa môže začať veľmi rýchlo meniť.

Veľká časť ľudí momentálne podlieha lákadlám doby. Sledujú televízor, bavia sa na internete a márnia tak veľa času. Pri takom režime je nepohodlné niečo sa učiť. Ak vy namiesto zábaviek venujete, napríklad, hodinu denne čítaniu odbornej literatúry, za pár mesiacov sa stanete žiadaným odborníkom. Jednoducho predbehnete hlivejúcich. Či už ťažká doba bude končiť, alebo nie, vždy bude záujem o ľudí, ktorí vedia.

Doba teda, zdá sa, zatiaľ neprináša žobračenky. Nehladujeme. Kto chce pracovať má prácu (ak si nepoloží priveľa podmienok). Aj tu asi platí zákon padajúceho hovna. A tak je vo vašom záujme, aby ste sa čo najrýchlejšie hrabali z dna smerom hore. Vzdelávajte sa. Ak to nespravíte, čaká vás osobná kríza aj v čase, kedy ostatní už budú rásť.

Príčiny hospodárskej krízy 2009

O hospodárskej kríze sa na Slovensku začalo hovoriť v roku 2008 a v druhom polroku sme ju už aj skutočne pocítili. Ale o finančnej kríze v USA, ktorá je pôvodcom súčasnej hospodárskej krízy, sa niesli zvesti už od prvej polovice roka 2007. Len málokto však očakával, aký výrazný dopad bude mať na celý svet. Ako sa to stalo? Prečo finančná kríza v USA prerástla vo svetovú hospodársku krízu?

Kríza amerických hypotekárnych ústavov prepukla naplno v auguste roku 2007 a jednou z príčin bolo nezodpovedné správanie sa hypotekárnych ústavov. Tie poskytovali pôžičky i ľuďom, ktorí nemali dostatočné príjmy a keď sa zmenili úrokové sadzby, neboli schopní ich splácať. Obligácie týchto hypotekárnych ústavov (dlhové cenné papiere, držiteľ má právo na inkaso požičanej čiastky a výnosov, dôležitá je schopnosť toho, kto obligáciu vydal, plniť si svoje záväzky a od toho sa odvíja i cena obligácie), sa v amerických bankách miešali s akciami iných spoločností. Boli vysoko ocenené, napriek tomu, že boli zaručené týmito druhotriednymi hypotékami. Predávali sa do celého sveta a nakazili i finančný sektor v Európe.

Cenné papiere bánk, ktoré bol kryté týmito nebonitnými hypotékami, stratili na cene. Trh s cennými papiermi kolaboval. Veľké finančné inštitúcie sa postupne prepadali do strát, niektoré banky padli.

Problémy finančných inštitúcií a neistota na finančných trhoch následne spôsobila spomalenie predovšetkým amerického, ale aj európskeho hospodárstva. Vzájomná previazanosť krajín, globalizácia vo vzťahoch, vyvolala dominový efekt. Výkonnosť globálnej ekonomiky poklesla a bude klesať dokým kríza nepadne na svoje dno. Kedy to bude, na to sú rôzne názory.

Snáď len málokto čakal, že finančná kríza v USA môže prerásť do celosvetovej hospodárskej krízy. Vláda nás ubezpečovala, že sa nemáme čoho obávať a že patríme medzi krajiny, ktoré kríza na finančných trhoch zasiahne len minimálne. Avšak presvedčili sme sa, a aj história je toho dôkazom, že prognózovanie vývoja kríz je veľmi ťažké.

Hospodárske krízy v histórii (svet)

Niet človeka, ktorý by nepočul o prebiehajúcej svetovej hospodárskej kríze a veľa z nás už pocítila jej dôsledky i na vlastnej koži, prípadne zasiahla do životov našich blízkych a priateľov.

Počúvame o problémoch mnohých podnikov, o hromadnom prepúšťaní, znižovaní miezd, či o poklese dopytu. Ekonomika sa spomaľuje a ekonómovia si s politikmi lámu hlavy, ako zamedziť dopady krízy na obyvateľstvo a čo robiť, aby kríza pominula.

Čo nás učí história? Ako prebiehali krízy v minulosti a čo naštartovalo opätovný rast postihnutých ekonomík? Aké poučenia nám môžu poskytnúť roky minulé?

Určite najznámejšou a rozhodne najhoršou v histórii bola Veľká hospodárska kríza, ktorej začiatok sa datuje na 24. októbra 1929 (povestný Čierny štvrtok). Prepukla v USA a vyvolal ju krach burzy na Wall Street. Akcie vlastnilo množstvo ľudí a tí prišli o celé majetky.

Znížila sa spotreba a dopyt po produktoch dlhodobej spotreby. Zatvárali sa podniky.

Kríza zasiahla celý svet. Medzi najviac postihnutými krajinami bola i ČSR.

Dno krízy trhy dosiahli až v roku 1932. Svetová výroba klesla o 38 %, medzinárodný obchod o 34%. Na celom svete bolo asi 32 miliónov nezamestnaných, z toho v ČSR 920 000 (každý tretí robotník bol nezamestnaný).

Nový prezident USA prijal opatrenia na naštartovanie ekonomiky (New Deal), ale úplné ozdravenie prišlo až s 2. svetovou vojnou. Veľké výdavky na zbrojenie zlikvidovali nezamestnanosť a podporili rast.

Známou je i ropná kríza (tzv. ropné šoky), ktorú spôsobil veľký rast cien ropy v 70. rokoch 20. storočia, kedy sa arabský členovia OPEC, predovšetkým pre nezhody s USA, rozhodli zvýšiť cenu ropy o 70 % a znížiť jej produkciu. To spôsobilo veľkú infláciu a zvyšovanie cien. Pozitívom bolo, že krajiny začali hľadať cesty k znižovaniu spotreby ropy napr. výrobou automobilov s nízkou spotrebou.

Zaujímavou a nie tak dávnou je tzv. DOT com kríza z roku 2000, ktorá bola vyvolaná rastom akcií internetových spoločností, ktoré boli považované za začiatok novej éry. V tej dobe však boli ziskové len niektoré z nich, akcie boli nadhodnotené, došlo k oklamaniu akciových trhov. Bublina praskla v marci 2000, kedy hodnota akcií prudko klesla. Znížili sa podnikateľské investície a rast amerického hospodárstva sa spomalil.

Začiatky súčasnej hospodárskej krízy nachádzame v roku 2007, kedy vypukla kríza amerických hypotekárnych ústavov. Vyvolalo ju veľké množstvo druhotriednych pôžičiek, ktoré ľudia nedokázali splácať. Trh s cennými papiermi, krytými týmito nebonitnými hypotékami, skolaboval. Súčasným hlavným problémom je veľké zadlženie obyvateľstva.

Za posledných sto rokov vzniklo vo svete ešte ďalších 8 významných hospodárskych kríz.

Častejšie sa stáva, že krízy výrazne postihujú len niekoľko krajín, avšak stane sa, že kríza, vo väčšej či menšej miere, zasiahne prakticky celý svet.

Previazanosť ekonomík, globalizácia, vzájomná závislosť krajín, ale aj ďalšie faktory spôsobujú, že kríza v jednej krajine ovplyvňuje i ďalšie štáty. Predovšetkým zmeny v hospodárskych politikách takých významných štátov, ako je napr. USA,  dokážu ovplyvniť trhy na celom svete. Toho sme svedkami i pri súčasnej hospodárskej kríze.

Špekulanti na akciových trhoch, nesprávne kroky bánk i celých vlád, nezhody medzi krajinami, mylné očakávania, či neistota a podozrenia, bývajú iskrami, ktoré zapaľujú ohne hospodárskych kríz.

Ozdravné programy vlád a vhodné zásahy bánk sú možnosťami, ako zmierniť hospodársku krízu, avšak na jej zastavenie a na nastolenie opätovného rastu je treba viac. V 90. rokoch, keď Amerika šla do recesie, sa z nej dostala vďaka internetovej technológii. I z toho môžeme vidieť, že reálna šanca na úspech je v nových technológiách, v novej produktívnej kapacite.  Na druhej strane, svojho času Ameriku pomohla uzdraviť 2. svetová vojna. Musíme veriť, že ľudstvo zmúdrelo a zbrane zostanú bokom.

Hospodárske krízy v histórii (u nás)

Za posledných sto rokov bolo na svete viacero kríz, ktoré trvali od pár mesiacov až do pár rokov. Kritických vývojov a období recesií však bolo potešiteľne menej ako periód konjunktúry. Čo je významným pozitívom, je fakt, že krízy vznikajú a zanikajú. Ruka v ruke s krízou kráča aj nezamestnanosť.

Významným fenoménom hospodárskeho a sociálneho vývoja v celosvetovom meradle sa stal počas medzivojnového obdobia problém nezamestnanosti. Bol to dôsledok vážnych porúch rozvoja svetovej ekonomiky.

Novovzniknutá Československá republika zápasila s problémom nezamestnanosti už od začiatku svojej existencie. Po skončení vojny mnohé odvetvia priemyslu obmedzili výrobu, ktorá bola orientovaná na potreby armády. Nepriaznivé dôsledky na priemysel mal aj nedostatok surovín a rozvrat železničnej dopravy. Slovensko bolo na tom podstatne horšie, tu si železničná sieť vyžadovala komplexnú prestavbu.

Objem priemyselnej výroby dosahoval na Slovensku v roku 1919 len asi 60 % predvojnovej úrovne a nezamestnanosť v továrenskom priemysle dosahovala 15 %. Rady nezamestnaných rozširovali aj vracajúci sa vojnoví vyslúžilci, zamestnanci živnostenskej malovýroby, poľnohospodárski robotníci, ktorí tvorili vysoký podiel nezamestnaných.

Nízka životná úroveň poľnohospodárskych robotníkov bola najťažším bremenom sociálneho vývoja Slovenska až do polovice 20. storočia. Nezamestnanosť v štátnej a územnej samospráve, v školstve, zdravotníctve, kultúre, doprave a vojenskej oblasti bola až do polovice 20.rokov zanedbateľným problémom, keďže odchodom maďarskej inteligencie sa pokrýval vzniknutý nedostatok kvalifikovaných pracovných síl prílevom českej inteligencie, ktorú postupne vymieňala novo sa tvoriaca slovenská inteligencia zo škôl v druhej polovici 20. rokov.

Opatrenia na zmiernenie sociálnych dopadov nezamestnanosti zo strany štátu neboli dosť účinné a administratívne obmedzenia viedli k tomu, že podporu v celoštátnom meradle poberala len asi polovica z celkového počtu nezamestnaných. Výška tejto podpory bola však taká nízka, že to bola skôr almužna.

Povojnová kríza 1920 – 1921

V rokoch 1920 – 1921 zachvátila svetové hospodárstvo povojnová kríza, ktorá v ČSR prepukla s oneskorením v rokoch 1922 – 1923. Táto však bola na území ČSR znásobená ešte aj dôsledkami tzv. deflačnej krízy (umelé navýšenie domácej meny), čo negatívne ovplyvnilo export.

K tomuto sa pridružil zánik výrobných kapacít následkom straty odbytísk na území bývalej monarchie. Tieto faktory zapríčinili nárast nezamestnanosti na Slovensku v priemysle, následne aj v živnostenskej malovýrobe. Znižovanie výroby v potravinárstve malo za následok nárast nezamestnanosti poľnohospodárskych robotníkov. Miera nezamestnanosti sa v tomto období pohybovala v rozpätí 10 až 14 %.

Z obrovského počtu osôb, ktoré ostali bez práce, štát finančne podporoval len veľmi malý zlomok. Časť nezamestnaných robotníkov mohla získať podporu nepriamo od zamestnávateľov alebo formou účasti na núdzových prácach. Osobitnou formou pomoci bolo sprostredkovanie práce v zahraničí . Napriek tomu však existovala veľká skupina nezamestnaných, ktorá ostala bez akýchkoľvek prostriedkov a bezvýchodiskovú životnú situáciu týchto ľudí zmierňovali len jednorazové charitatívne akcie, organizované štátom alebo rôznymi organizáciami. Mnohé rodiny v tej dobe len živorili a potácali sa na pokraji smrti.

V rokoch 1924 – 1929 síce hospodárstvo ČSR zaznamenalo úspešnú konjunktúru, avšak na Slovensku pokračovala bolestná reštrukturalizácia priemyslu, čo znamenalo iba postupné obnovovanie výrobných kapacít a zamestnanosti na predvojnovú úroveň (toto sa dosiahlo približne v rokoch 1928 – 1929). V prvej polovici 20. rokov pretrvával ešte značný podiel nezamestnaných. V poľnohospodárstve sa vďaka ochranným colným opatreniam síce rozvíjala rastlinná veľkovýroba, ale napriek tomu bola udržateľnosť pracovných miest pomerne zložitá. Ďalším dôležitým faktorom, ovplyvňujúcim v tomto období vývoj zamestnanosti bol intenzívny populačný prírastok obyvateľstva.

Do výrobnej praxe sa začínali začleňovať silné populačné ročníky, ktoré hospodárstvo nestačilo vstrebávať. Sprievodným javom hospodárskeho vývoja Slovenska sa stal starý problém dlhodobého ekonomického vysťahovalectva.

V tomto období platil tzv. gentský systém vyplácania podpôr v nezamestnanosti, ktorý mal charakter dobrovoľného poistenia. Účastníkmi tohto poistenia mohli byť len odborovo organizované osoby, ktorým vznikol nárok na podporu až po najmenej šesťmesačnom členstve. Poskytovaná dávka sa rovnala dvom tretinám posledne vyplácanej mzdy, z čoho polovicu hradila odborová organizácia a polovicu štát. Zavedenie tohto systému znamenalo na Slovensku zúženie okruhu osôb s nárokom na podporu asi na štvrtinu celkového počtu námezdne pracujúcich, ktorí mali členstvo v odboroch. Sezónni robotníci boli z tohto systému opäť vylúčení úplne. Aj v tomto období išlo mnohým o prežitie, keďže nemali žiadne príjmy.