Zažijeme hospodársky kolaps?

Američan Gerald Celente, prognostik, zakladateľ a riaditeľ Inštitútu výskumu trendov, známy vďaka svojim správnym predpovediam mnohých svetových udalostí (napr. zániku Sovietskeho zväzu 1990, ázijskej finančnej krízy 1997, recesie 2001, ale i recesie v roku 2007 a paniky v roku 2008), patrí medzi tých, ktorí vidia budúcnosť v područí hospodárskej krízy najčernejšie. Niekoľko rozhovorov s týmto mužom, citácií a článkov, opierajúcich sa o jeho predpovede, sa objavilo na internete a ja sa pokúsim vám jeho katastrofické scenáre v skratke priblížiť.

Súčasná situácia (2009) v Amerike je, podľa Celenteho, veľmi zlá. Finančný systém úplne skolaboval a vláda len udržiava krajinu pri živote. Neverí, že by politici na čele s Barackom Obamom, novým americkým prezidentom, niečo zmenili, napriek tomu, že Američania do neho vkladajú veľké nádeje. Podľa neho, ak niekto verí, že nás zachránia politici, tak je veľmi hlúpy a naivný.

Predpovedá hospodársky kolaps takého rozmeru, aký svet ešte nezažil. Pritom ten nenastane len v USA, ale pôjde o globálnu záležitosť. Údajne zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu, dokonca oveľa horšiu než bola „Veľká hospodárska kríza“ v 30-tych rokoch minulého storočia. Európania a Ázijci doplatia na to, že Ameriku napodobňujú a preberajú od nej každú sprostosť, avšak, vraj, nebudeme na tom až tak zle, lebo nie sme natoľko zadlžení.

Predpokladá kolaps trhu s komerčnými nehnuteľnosťami, ktorý sa výrazne dotkne aj obytných nehnuteľností. Miera nezamestnanosti bude stúpať, dosiahne čísla z čias Veľkej hospodárskej krízy. Ľudí vidí na pokraji zrútenia. Verí, že v Spojených štátoch rapídne stúpne kriminalita a vládnuť bude násilie. Nastane daňová vzbura. Zároveň predpovedá nepokoje a možnú agresiu vo svete. Nevylučuje rozpad Európskej únie či rozdelenie Spojených štátov.

Azda jeho najhrozivejšia predpoveď hovorí, že USA bude v roku 2012 chudobnou krajinou, ktorou zmietajú občianske nepokoje, vzbury, daňová revolúcia a štrajkujúci zamestnanci, kde budú sviatky viac o zháňaní jedla než o daroch.

Východisko vidí v nových produktívnych kapacitách, akou bola napríklad internetová revolúcia v 90-tych rokoch, pričom nové pracovné príležitosti nachádza v alternatívnych zdrojoch energií.

Ľuďom radí nemíňať viac, než je nutné. Sám investuje do zlata.

Nadspotreba, zadlženosť a kríza

Tieto “choroby” nás doviedli do hospodárskej krízy. Jednou z hlavných príčin vzniku finančnej krízy v USA, ktorá prerástla do svetovej hospodárskej krízy, bola veľká zadlženosť.

Hypotekárny trh v USA bol značne zdeformovaný. Nízke úrokové sadzby a benevolentné podmienky poskytovania úverov umožňovali získať pôžičku takmer každému, kto mal záujem. A záujem veru bol. Život na dlh mal podobu novej módnej vlny. Výstižný je výrok: „Jediným dôvodom, prečo skoro všetky americké domácnosti nemajú slona je, že im ho ešte nikto neponúkol so zľavou a na výhodné splátky.“ (Mad Magazine)

V Európe nebola situácia taká dramatická ako v USA, ale aj Európania chceli byť „in“. Tiež si požičiavali a žili na dlh. Mnohí spotrebovávali viac, než si mohli dovoliť.

Slovensko nebolo výnimkou.

Firmy núkali svoj tovar na splátky. Obchodníkov prestala zaujímať hotovosť v peňaženkách zákazníkov. Veď čo by mohlo byť prirodzenejšie, než nakupovanie cez splátkové spoločnosti? Život na dlh sa k nám dobíjal cez reklamy. Predsa nie je nič úžasnejšie ako platiť za tovar postupne, pomaly, s úrokmi. Čo je na tom, že jeden spotrebič splácate celý rok, či dokonca ešte dlhšie?

Spotrebný úver? Nič jednoduchšie! Kreditná karta s úverovým limitom? Nech sa páči! Banky ponúkali ľuďom pôžičky, len čo vstúpili do ich priestorov. Ak ste sa aj banke vyhýbali, našla si vás doma. Snáď každý dostal list s informáciami o výške úveru, ktorý by mu banka „rýchlosťou blesku“ poskytla, keby náhodou chcel. Kto by odolal lákavej ponuke?

Do popredia šli hypotéky, ktoré boli náhle pre ľudí oveľa prístupnejšie. Honba po bývaní zdvihla ceny bytov, domov i pozemkov do závratných výšok. Napriek tomu, dopyt po nehnuteľnostiach nepoľavoval.

Rozbehla sa výstavba a to nielen bytov a domov, ale i obchodných centier a kancelárskych priestorov. Obchodné domy rástli ako huby po daždi a nebáli sa, že by mohli mať núdzu o zákazníkov. Preplnené parkoviská napĺňali každého istotou.

A pomyselnou čerešničkou na torte, aspoň pre mňa osobne, boli dovolenky na splátky. Túžite ísť do luxusného hotela s plážou rovno pod oknami? Nie je problém. Načo myslieť na to, že raj sa raz skončí a bude ho treba zaplatiť?

V hodnotovom rebríčku ľudí sa na popredné miesta, ak nie rovno na prvé, dostali . Všetko sa točilo (a aj točí) okolo nich. Čo je dôležitejšie než výplatná páska? Koľkokrát ste od známeho ako prvú dostali otázku: „Kde robíš? Koľko zarábaš?“

Život na splátky sa stal samozrejmosťou. Požičiavali si všetci. Rodiny, podniky, banky, štát…

Podľa známeho ekonóma, Tomáša Sedláčka, je v kríze celá naša spoločnosť. Kríza, podľa neho, vyviera z desiatich, dvadsiatich rokov šialeného prežierania, šialenej nadspotreby. Pokiaľ sa chceme vyliečiť, hovorí, tak potrebujeme celospoločenskú zmenu. Potrebujeme sa prestať prepchávať, aby nám opäť začalo chutiť jedlo. Potrebujeme spomaliť.

Prognózy vývoja hospodárskej krízy

Už nejaký čas sa svet zmieta v hospodárskej kríze, pričom niektoré štáty ju pociťujú viac, iné menej. Všetkých však zaujíma, čo môžu od krízy ďalej očakávať. Aká hlboká bude a kedy vlastne skončí? Traduje sa, že po siedmych rokoch hojnosti nasleduje sedem rokov biedy. Máme sa báť? Aké sú vlastne prognózy?

Predpovede vývoja hospodárskej krízy sa rôznia

Najoptimistickejšie odhady hovoria o poslednom štvrťroku 2009 ako o dne, od ktorého sa hospodársky vývoj odrazí a opäť začneme pomaličky rásť, pričom dovtedy nás nečaká nič tragického, iba spomalíme.

Reálnejšie sa ale zdajú byť prognózy, ktoré za zlomový označujú až rok 2010. Avšak ani v tomto prípade sa, údajne, nemusíme obávať žiadnej katastrofy.

Bohužiaľ však, ozývajú sa hlasy, ktoré tvrdia, že ešte i to je príliš optimistická predpoveď. Podľa nich je až rok 2011 ten s veľkým „R“ a to už sa mnohým môže zdať až príliš ďaleko.

Napriek rozličným prognózam doby, kedy dopadne hospodárska kríza na svoje dno, panuje zhoda v presvedčení, že návrat na úroveň, ktorú sme dosahovali pred krízou, bude veľmi pomalý a potrvá veľa rokov. Dokonca je možné, že tempo rastu pred krízou už nikdy nedosiahneme. Avšak či je to škoda, ťažko povedať. Sme svedkami toho, ako to s takým rýchlym rastom môže dopadnúť…

Pravdaže, vývoj hospodárskej krízy sa od krajiny ku krajine líši, takže i očakávaná budúcnosť bude pre všetkých len sotva rovnaká. Slovensko na tom nie je, zatiaľ (aby sme to nezakríkli), tak zle ako viaceré iné krajiny, preto snáď môžeme byť väčší optimisti. Ale napríklad Island, Lotyšsko, USA či Maďarsko, sa budú z krízy zviechať omnoho ťažšie.

Verte, či neverte, sú prognostici, ktorí vidia budúcnosť ešte oveľa černejšie. Tvrdia, že súčasná kríza bude horšia než známa Veľká hospodárska kríza v 30-tych rokoch minulého storočia a USA bude v roku 2012 chudobnou krajinou. Z tej predstavy ma skutočne mrazí.

Pozitívne myslenie má však veľkú moc a tak radšej zostávam optimistkou a na budúcnosť hľadím ako na tunel s rýchlo sa približujúcim svetlom na konci. Veď nádej zomiera posledná…

Kríza: šetriť alebo míňať?

V súčasnej ťažkej hospodárskej situácii, ktorá zasiahla každého z nás, človek hľadá odpovede na otázky ako: „Čo mám robiť, aby ma hospodárska kríza postihla čo najmenej?“ alebo: „Ako postupovať, aby som nestratil majetok a nespadol do stavu núdze?“ ale aj: „Ako môžem využiť krízu vo svoj prospech? Dá sa vôbec z krízy vyjsť ako víťaz?“

Stretávame sa s množstvom rád ako postupovať. Zjednodušene sa tieto odporúčania dajú rozdeliť do dvoch protichodných postojov. Jedni hovoria: „Šetriť, šetriť, šetriť!“ Druhí krútia hlavou a navádzajú: „Míňať, míňať, míňať!“ Ktorej rady sa držať?

Strach zo straty zamestnania nás podnecuje k opatrnosti. Neistota, ktorú pod vplyvom krízy cítime, spôsobuje, že si strážime každé euro a trikrát si rozmyslíme, na čo ho minieme. Velí nám to inštinkt i zdravý rozum. Ak stratíme príjem, alebo sa nám zníži, každé euro nám bude dobré a pomôže nám prežiť zlé časy.

Najmúdrejšie urobili tí, ktorí si za dôb hojnosti našetrili nejaké to euro do rezervy. Majú istotu, o ktorú sa môžu v krajnej situácii oprieť a nemusia zažívať stres z hrozieb, ktoré prináša neistá budúcnosť. Natiahli si tak záchrannú sieť a dobre urobili.

Tí, ktorí tak prezieraví neboli, musia zvážiť svoje možnosti. Premyslieť si každý výdavok, uistiť sa, že každé euro, ktoré mesačne odchádza z účtu, je vydávané na naozaj nutné veci. Šetríte si napríklad na stavebné sporenie? Ak na to nemáte, nie je nutné ho platiť. Máte more poistiek? Treba si rozmyslieť, či každú jednu naozaj potrebujete. Vysoké účty za telefón? Možno by sa dalo pár euro ušetriť.

Tak by sme mohli pokračovať od jedného výdavku k druhému.

Naše šetrenie má však i niekoľko negatívnych, či aspoň nevýhodných, stránok, ktoré nás nútia k zamysleniu, či by sme predsa len nemali radšej investovať, nakupovať, dokonca si na to vziať i pôžičku.

V prvom rade sporivosť obyvateľov (podnikateľov, firiem, organizácií, štátu…) ničí našu ekonomiku. Keď ľudia nenakupujú, dopyt po produktoch je nízky. Podniky nemajú pre koho vyrábať, pre koho stavať, nemajú komu predávať. Nasledujú krachy, prepúšťanie, exekúcie. Hospodárstvo ide dole vodou.

Cesta, ako sa dostať z hospodárskej krízy tkvie, okrem iného, v opätovnom rozbehnutí dopytu. Keď je záujem, tak sa vyrába, predáva, investuje. Rastie počet pracovných miest, rastú , množstvo v peňaženkách a tie zase môžeme míňať a firmy sa predbiehajú, aby nám niečo predali. Ekonomika rastie. Šetrnosť nás ťahá do recesie.

Ďalším, veľmi zaujímavým dôvodom, prečo povyťahovať úspory, sú klesajúce ceny na trhu. Ak ste plánovali kúpu auta, nebude na ňu lepší čas než je teraz. Túžite po vlastnom byte? Ceny nehnuteľností, hlavne starších bytov, idú dole. Chceli by ste si zariadiť dom novým nábytkom? Chystali ste sa investovať do nových spotrebičov? Do prestavby bytu? Stavby domu? Kúpiť si lepšiu záhradnú techniku?

Dopyt, predovšetkým po produktoch dlhodobej spotreby, klesá a s ním klesajú i ceny. Kríza otvára možnosti k dobrej a lacnej kúpe.

Takže čo robiť? Ako sa rozhodnúť? Šetriť alebo míňať? Mám na to jednoduchú odpoveď – kto na to nemá, nech šetrí a kto na to má, nech s rozumom investuje.

Ako prežiť hospodársku krízu

Ľudia kvôli hospodárskej kríze pociťujú čoraz väčšie obavy z budúcnosti. Majú strach o svoje , o istotu finančného príjmu. Mnohí o pracovné miesto už aj prišli a nádej, že sa znovu zamestnajú, je veľmi malá. Dostávajú sa do finančnej tiesne. Ako utiahnuť byt, uživiť rodinu, deťom platiť školy a zároveň splácať hypotéku, či leasing?

Doľahli na nás ťažké časy. Pri pohľade na bankový účet dostávame žalúdočné vredy. V noci sa nám zdá o nezaplatených účtoch a ráno vstávame so strachom o svoje zamestnanie.

Čo robiť, aby nás kríza nepoložila na lopatky? Aké sú možnosti a kde hľadať rezervy? Čo nám môže pomôcť a čomu sa radšej vyhnúť?

Na to, aby sme vyšli z celosvetovej krízy s čo najmenšími stratami, sa musíme v prvom rade naučiť inak žiť. Racionálnejšie. Zastaviť sa a prehodnotiť svoje zvyky, nároky, hodnoty, upriamiť sa na to, čo je skutočne dôležité a to nepodstatné odložiť na vedľajšiu koľaj.

Dôležité je naučiť sa šetriť peniaze.

Na prvý pohľad to vyzerá, že nie je nič jednoduchšie. No čo, trochu sa uskromniť. Lenže ako sa hovorí – na horšie sa ťažko zvyká. Ak bol človek navyknutý na istý štandard, je pre neho ťažké zo dňa na deň zmeniť svoje zvyky. Ide do obchodu s rozhodnutím nakupovať rozumne, ale… Keď tie topánky sú také úžasné! Značkový sveter za výpredajové ceny, tomu sa predsa nedá odolať! Tá salámka je predražená, ale keď ja ju tak ľúbim!

Predajcovia nám rovno pod nos servírujú množstvo lákadiel, vábia nás akciami a výpredajmi, presviedčajú nás, že len s ich výrobkom budeme spokojní. Tomu sa ťažko odoláva. Dobrý úmysel, s ktorým sme sa zobúdzali do nového dňa, nám náhle vyfučí z hlavy a my nachádzame množstvo výhovoriek, prečo si „musíme“ to či ono kúpiť. Veď zajtra, zajtra už začneme šetriť!

Človeku chvíľu trvá, kým sa naučí skutočne šetriť, kým príde na to, bez ktorých vecí a služieb sa pokojne zaobíde. Dokým má peniaze na účte, má tendenciu nahovárať si, že má na zmeny stále ešte dosť času. Keď ho však život už skutočne pritlačí, môže byť neskoro.

Šetrenie je veľmi osožné, ale nemenej dôležitý je pravidelný zárobok. Je nutné zabezpečiť si peňažný príjem. Lenže ako, keď pracovných miest ubúda? Znižujú sa platy a prepúšťa sa?

Predovšetkým je treba porozhliadnuť sa po práci nielen v mieste bydliska a jeho okolí, ale aj vo vzdialenejších mestách. Taktiež sa netreba spoliehať na to, že si človek nájde prácu presne vo svojom obore, alebo na rovnakej profesijnej či finančnej úrovni a v prípade núdze sa uskromniť i s „podradnejšou“ robotou.

Okrem hlavného pracovného pomeru je možné zamestnať sa na skrátený pracovný čas, na dohodu o vykonaní práce alebo sa stať živnostníkom a speňažovať svoje schopnosti na vlastnú päsť. Štát podporuje začínajúcich živnostníkov, poskytuje im napríklad príspevok na podnikanie a v dôsledku krízy sa živnostníkom dočasne znížili odvody. Nestojí to za zváženie?

Elektronický vek priniesol internet a spolu s ním možnosti, ktoré tiež pomáhajú k peniažkom. Nie je to len o vlastnej prezentácii, pokecoch či zgrupovaní ľudí rovnakých záujmov, ale napríklad aj o internetových obchodoch, stránkach zarábajúcich na reklame, či portáloch pracovných ponúk. Na internete sa dajú získať kontakty, vedomosti i nápady. Internet je súčasnosť i budúcnosť.

Popri snahe šetriť a zarobiť si netreba zabúdať na legislatívu, ktorá nám ponúka piliere, o ktoré sa môžeme v núdzi oprieť.

Každý by mal mať prečítaný zákonník práce a vedieť si tak uplatniť svoje nároky napríklad na dovolenku, na náhrady mzdy či čas odpočinku.

Treba myslieť na to, aké nám vznikajú nároky z titulu odvodov, ktoré odvádzame zo mzdy. Nemocenské dávky, úrazové dávky, dávka v nezamestnanosti – ak nám vznikne nárok, je samozrejmé si ho uplatniť.

Štát pomáha sociálne slabým, rodinám s deťmi, či telesne postihnutým. Používa nástroje na podporu zamestnanosti, napríklad úrady práce organizujú bezplatné rekvalifikačné kurzy. Štátny fond rozvoja bývania poskytuje, po splnení podmienok, finančné prostriedky na bývanie za výhodných podmienok.

Treba sa informovať, vzdelávať, čítať a počúvať, čo sa okolo deje. Vzdelanosť a rozhľadenosť rozširujú obzory a otvárajú dvere k ďalším príležitostiam, ktoré možno využiť.

Hovorí sa, že kto nič neskúsi, nič nemá. Čakať so založenými rukami, že sa niečo zmení, či nariekať nad nespravodlivosťou osudu, žiadnemu ešte nepomohlo. Pravdaže, občas sa treba i vyplakať, ponadávať, vybiť si svoju zlosť do vankúšov, ale nakoniec nikomu nezostáva nič iné, len sa znovu postaviť a ísť.

Trh práce v čase krízy

Trh práce prudko zasiahla hospodárska kríza. Podniky nemajú zákazky a v rámci úsporných opatrení prepúšťajú svojich zamestnancov. Ako prvý musia odísť brigádnici, pracovníci na dohodu a živnostníci. Vzápätí na rad prichádzajú i kmeňový zamestnanci.

Úrady práce každý mesiac evidujú čoraz viac nezamestnaných a štatistický úrad informuje o rastúcej miere nezamestnanosti. Zamestnávatelia neprestávajú nahlasovať hromadné prepúšťania.

Zoznamy voľných pracovných miest sú stále kratšie, zato žiadostí o zamestnanie pribúda ako húb po daždi. Najväčšie možnosti zamestnať sa hlási Bratislavský kraj, o dosť menej Žilinský kraj a ešte menej Trnavský a Nitriansky kraj. Najmenej pracovných miest eviduje Košický kraj. (zdroj Ministerstvo hospodárstva SR, marec 2009)

Nie sú vo vašom meste či v blízkom okolí voľné pracovné miesta, o ktoré by ste mohli prejaviť záujem? Rozšírte pole hľadania. Veľké mestá ponúkajú viac možností, Bratislava bezkonkurenčne stojí na prvom mieste. Dá sa dochádzať, chodiť na „týždňovky“, či na dlhšie. Niekomu by možno vyhovovalo sa aj presťahovať. V zahraničí napríklad nie je nič výnimočného, ak ľudia dochádzajú za prácou i stovky kilometrov.

Ak niekto uvažuje odísť za prácou do zahraničia, v čase krízy to nie je najlepší nápad. Neprepúšťa sa iba na Slovensku, ale i v zahraničí. V prvom rade prichádzajú o prácu cudzinci. Dôkazom je aj zvyšujúci sa počet Slovákov vracajúcich sa domov.

Možnosťou ako zvýšiť svoju uplatniteľnosť na trhu práce je vzdelávanie sa, rekvalifikácia. Je viacero možností, ako si rozšíriť vedomosti – internet, knihy, učebnice, kurzy, školenia, semináre. Relatívne novou formou vzdelávania je tzv. e-learning, čiže elektronické vzdelávanie.

Pravdaže, do kurzov treba investovať peniaze, avšak nájdu sa vzdelávacie aktivity, ktoré sú aj bezplatné, napríklad v ponuke úradov práce.

V tejto súvislosti by bolo vhodné zamyslieť sa, v akej oblasti je perspektívne sa vzdelávať.

Rozhodne nič nepokazíte učením sa cudzieho jazyka, zlepšovaním sa v práci s počítačom či internetom alebo získaním vodičského oprávnenia.

Čo ta týka konkrétnych zamestnaní, predpokladá sa, že by sa do krízy nemali dostať napríklad ekonómovia, účtovníci, poisťovací a finanční poradcovia, právnici, exekútori, informatici, učitelia, pracovníci v zdravotníctve, bankovníctve a potravinárstve.

Do času po kríze sa javia ako najvhodnejšie profesie tie, ktoré vytvárajú kvalitatívne hodnoty – inžinier, technik či remeselnícke povolania. Skvelá budúcnosť sa predpovedá firmám, ktoré sa zaoberajú alternatívnymi zdrojmi energií.

Najväčšiu istotu v každom čase poskytujú štátne podniky.

Protikrízové opatrenia vlády

Hospodárska kríza ničí svetovú ekonomiku. Infekcia, ktorá pôsobí vážne problémy mnohým štátom, nevynechala ani Slovensko. Banky, organizácie, podniky a predovšetkým ľudia trpia pod jej područím a pasujú sa s jej následkami ako len vedia. Vlády krajín sa vhodnými zásahmi pokúšajú zmierňovať dôsledky krízy, ale na ich úplnú elimináciu to, žiaľ, nestačí.

Slovenská vláda bojuje proti kríze prostredníctvom opatrení, ktoré začala schvaľovať už koncom roku 2008 v dôsledku finančnej krízy.

Na začiatku roka 2009 bola založená Rada pre hospodársku krízu, členmi ktorej sú zástupcovia Národnej banky Slovenska, odborov, zamestnávateľov, samospráv, bánk a pravdaže vlády, ktorú zastupujú ministri jednotlivých rezortov. Rada má za cieľ navrhovať spôsoby boja proti hospodárskej kríze a jej dôsledkom, ktoré potom predkladá vláde na schválenie.

Národná rada SR schválila balíčky opatrení, ktoré majú za úlohu zachovať produkčnú schopnosť našej ekonomiky, udržať zamestnanosť a stimulovať dopyt. Okrem podpory hospodárskeho rastu chce vláda zabrániť, aby sa verejné financie dostali do nadmerného deficitu.

Opatrenia sú, okrem iného, zamerané na podporu podnikania a to hlavne malého a stredného, na podporu zamestnanosti formou vzdelávania, poradenstva, dotácií nových živností či podpôr nových pracovných miest. Opatrenia sa dotýkajú i rozpočtovej politiky, daňovej politiky, energetiky, inovácií a výskumu, využívania európskych fondov, podpory domáceho dopytu, cestovného ruchu a exportu.

Ako príklad uvediem opatrenie v rámci daňovej politiky – vláda zvýšila nezdaniteľnú časť základu dane z 19,2-násobku na 22,5-násobok životného minima. Týmto opatrením sa zníži daňové zaťaženie a to predovšetkým nižších príjmových skupín. Zamestnancom sa zvýši čistá mzda a vláda dúfa, že spolu s ňou sa zvýši spotreba. Taktiež živnostníci viac zarobia, ale tí túto zmenu pocítia až pri podávaní daňového priznania za rok 2009.

Mnohí odborníci sú voči prijatým vládnym opatreniam skeptický. Tvrdia, že „záchranné balíčky“ neprinášajú žiadne zásadné zmeny, že nič poriadne neriešia, ale sú len akýmisi „kozmetickými“ úpravami. Za nedostatočné ich považujú hlavne v prípade, ak bude kríza trvať viac než rok.

Protikrízové opatrenia zaťažujú štátny rozpočet. Vláda musí na boj s krízou vyčleňovať finančné prostriedky, s ktorými, pri schvaľovaní rozpočtu, nepočítala. Štát je tak nútený radikálne obmedziť výdavky a dobre zvažovať, na čo budú príjmy použité. Napriek tomu je nadmerný deficit verejných financií reálnou hrozbou.

Napísala MonYenn

Komentáre k článku: Zažijeme hospodársky kolaps?

  1. Sesquideus 22. októbra 2011

    Zaujímavé, vyzerá to, že kolotoč už začína…

    Ale áno, krach je už úplne nevyhnutný. Všetky “riešenia” typu EFSF iba odsúvajú problém ďalej do budúcnosti – a čím dlhšie sa bude odsúvať, tým väčší narastie a tým bolestivejšie to potom bude. Regulácie trhov situáciu síce vyzerajú, že pomáhajú, v skutočnosti iba draho a zbytočne kupujú čas a problém zhoršujú.

  2. Antónia 3. júna 2014

    Všetko vyzerá hrozivo, ale ešte niekto Vyšší to má pod dohľadom. A je to veru dobre, my len dôverujme a robme stále dobre,pozitívne myslime a zasadzujme za dobro pre všetkých. N e b o j m e s a  !!!

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: