Zamestnaná matka a starostlivosť o choré dieťa

Zamestnávatelia, z pochopiteľných dôvodov, nemajú radi, keď ich zamestnanci chýbajú v práci. Najťažšie srdce majú na tých, ktorí sú práceneschopní, pretože nielenže zamestnanec nevykonáva prácu, zamestnávateľ mu musí navyše vyplácať náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Ani matky na „očerke“ nie sú u zamestnávateľov obľúbené, ale nie preto, že by im musel zamestnávateľ niečo platiť z vlastného vrecka, lež z toho dôvodu, že deti bývajú choré veľmi často a tak i mamičky veľmi často v práci absentujú.

Predovšetkým deti v predškolskom veku nemajú ešte dostatočne vyvinutú imunitu a zvyknú byť choré prakticky každý mesiac. A tak mamička mesiac čo mesiac rieši dilemu – zostať doma s nemocným dieťaťom a riskovať nespokojnosť zamestnávateľa alebo ísť do práce a zariadiť, aby sa o dieťa postaral niekto iný?

Zákon hovorí, že zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti počas ošetrovania chorého dieťaťa. Realita hovorí o tom, že zamestnávatelia často na mamičky vyvíjajú nátlak, aby s chorými deťmi nezostávali doma, dokonca sa im zvyknú vyhrážať i prepustením z práce, ak budú chýbať pričasto.

Okrem rizika prepustenia ovplyvňuje pri rozhodovaní mamičku otázka financií. Počas ošetrovania dieťaťa má nárok na dávku nemocenského poistenia – ošetrovné. Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa a poskytuje sa maximálne desať dní. Výška ošetrovného je však oveľa nižšia než výška mzdy. Ak je mamička desať dní v mesiaci doma pri chorom dieťati, výrazne to ovplyvní aj jej mesačný príjem. Nehovoriac o tom, keď sa to opakuje mesiac čo mesiac.

Možnosťou, ako eliminovať negatívny vplyv na financie a zároveň zmierniť rozladenosť zamestnávateľa, je vziať si namiesto „očerky“ dovolenku. Počas dovolenky dostáva zamestnanec náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Nárok na dovolenku má zo zákona, vyčerpať si ju tak či tak raz musí, takže zamestnávateľovi to vyhovuje viac než absencia kvôli ošetrovaniu člena rodiny. Avšak nárok na dovolenku je obmedzený, za kalendárny rok je to, v bežných prípadoch, štyri až päť týždňov, takže tento spôsob sa nedá praktizovať dlhodobo.

Ak majú mamičky možnosť, zvyknú využívať pri ošetrovaní chorého dieťaťa pomoc partnera alebo rodiny. Naďalej chodia do práce, zamestnávateľ ani nevie, že majú choré dieťa, zároveň dostávajú svoj plat v plnej výške a pritom vedia, že o dieťa je dobre postarané. Ak nemajú vo svojej blízkosti rodinu, ktorá je ochotná, či schopná im pomôcť, obracajú sa na opatrovateľku.

Nech už mamičky využívajú akúkoľvek z vyššie spomenutých možností, snažia sa dieťa čo najskôr dať späť do škôlky, či školy. Súčasná legislatíva, nároky zamestnávateľa, finančná otázka, či nemálo ďalších dôvodov, vytvára na rodičov nátlak, aby trávili pri chorom dieťati čo najmenej času. A tak nie je ojedinelé, že do škôlky vodia choré, či nedoliečené deti, nákaza sa šíri ďalej a kolotoč chorôb a dôsledkov sa neprestáva krútiť.

Napísala MonYenn (2010)