Sloboda v práci – je to vôbec možné?

Možno sa na prvý pohľad zdá, že to celkom nejde. Byť slobodným a zároveň plniť pracovné povinnosti. V tomto článku sa zamyslím nad súvislosťami.

Sloboda sa dá definovať na stovky spôsobov. Napríklad mať možnosť čo najpestrejšej palety volieb v rámci daných možností. Mnohí si asi slobodu vykladajú skôr ako anarchiu. Prvé by sa ponúkalo chcieť chodiť do práce kedy chcem, alebo aj nechodiť – ak sa mi nechce. Obávam sa, že na takúto slobodu si ešte väčšina ľudí bude musieť nechať zájsť chuť. Väčšina však neznamená všetci. A tak pokiaľ so svojou prácou, či podnikaním nie ste spokojní, skúste premýšľať. Ako by sa dali veci zmeniť? Zlepšiť?

Túžba po slobode v práci vedie často k podnikaniu

Aby si človek mohol robiť v práci viac-menej čo chce, najrýchlejšou cestou k tomu je podnikanie. Keď sa stanete pánom toho, čomu sa máte venovať. Žiaľ, aj táto cesta má svoje problémové miesta. Môžete sa síce v podnikaní zamerať slobodne na to, čo chcete robiť, no pribudne vám veľa neslobody súvisiacej s administráciou. Odrazu máte povinnosti, ktoré bežný zamestnanec nepozná. Rôzne výkazy, dane, odvody, hlásenia a certifikáty pričom všade nad vami visia mastné pokuty.

Takže asi žiadna oblasť práce nie je celkom taká, akú by si človek predstavoval ideálne. Nie, sedieť na lehátku na pláži síce možno je obraz slobody namiesto práce, ale nie je to práca. Tu a tam sa však nájdu ľudia, ktorí odvedú tak úspešnú prácu, ktorá v krátkom období zarobí tak, že potom už sú vlastne slobodní a nemusia robiť. Majú dostatok prostriedkov.

Ak sa teda plánujete venovať podnikaniu, odporúčam už od začiatku si nastavte ciele tak, aby bola aspoň nádej na to, aby ste neskôr zarábali aj v čase, keď už nebudete práve pracovať. Príkladom môžu byť obchodníci s realitami. Ak získajú niekoľko vhodných nehnuteľností, tieto im prinášajú zisk z pohľadu zamestnanca „bezpracne“.

Sloboda v zamestnaní znamená kvalifikáciu

Teraz sa pozrime na svet zamestnancov. Tu je to so slobodou oveľa menej príjemné. Z princípu – v zamestnaní je vždy viac diktatúra ako demokracia. V niektorých pracovných pozíciách sa veľmi o slobode nedá hovoriť.

Tu sa už dostávame trocha ku slovíčku kvalifikácia. Práve ona je pre zamestnanca kľúčom k slobode. Princíp je jednoduchý. Ak nemáte kvalifikáciu, nemáte možnosť voľby. Možno sa dá vyberať medzi prácou pri páse vo fabrike, alebo pri páse ako pokladník v hypermarkete. Prípadne zopár pomocných prác. Všetky majú jedno spoločné. Neslobodu. Musíte plniť príkazy. Nikto sa vás nepýta na názor. Prečo aj? Ak ste nekvalifikovaní, tak oficiálne sa v ničom nevyznáte. Prečo by ste mali do niečoho hovoriť? Aspoň takto tomu rozumie manažér.

Pre slobodu je teda potrebné, aby ste mali možnosť voľby. No voliť znamená aj možnosť niečo ponúknuť. Ak máte dve vysoké školy a doktorát + veľa skúseností, budete značne slobodní – môžete si vybrať v ktorej firme a v akej pozícii chcete robiť. Možno to nie je tak dokonalý výber, ale s takou kvalifikáciou si jednoducho môžete sami určiť, čo vás baví robiť a robiť to.

Ako robiť to, čo je vašim poslaním?

Asi najväčšiu spokojnosť a pocit slobody zaznamenávajú ľudia, ktorí robia to čo chcú. Napríklad ak niekoho baví fotografovanie a vyštuduje to. Následne sa stane fotografom a táto práca ho baví. To je presne ten prípad. Taký človek, samozrejme, tiež nie je celkom slobodný. Musí sa prispôsobiť požiadavkám zamestnávateľa a fotografovať čo treba. Ale v zásade svoju prácu robí rád a zrejme sa do nej aj teší. Výsledky takej práce bývajú často jedinečné.

Horšie je to v prípade, že máte zamestnanie do ktorého chodíte ako rukojemníci bánk a účtov. Len kvôli peniazom. Taká práca človeka veľmi neteší. Niekedy sa to dá „vydržať“ a ak je dobrý kolektív, tak to ide. V tomto stave je dnes asi veľká väčšina zamestnancov.

Je dobré vždy myslieť na to, či v rámci vašej kvalifikácie nie je možné nájsť taký prístup, ktorý by vás oslobodil od pocitov povinnosti a neplnil radosťou. Tu a tam je dobré zamyslieť sa nad stratégiou do života.

Využite to čo viete a čo vás baví

Asi najrýchlejšia cesta k pocitu slobody a radosti z práce vedie cez špecializáciu. Je dobré ak sa v práci porozprávate s kolegami. Každý z nás je iný. Niekto je technický typ, niekto viac cez emócie. Skúste si pomenovať, ktoré časti z vašej práce robíte najradšej? V nich ste často aj veľmi dobrí. Ideálna situácia vznikne, ak sa každý špecializuje a robí presne to, čo baví práve jeho.

• Ten kto rád hovorí s ľuďmi môže byť dobrý predajca.
• Ten kto rád robí rutinnú prácu pedantne môže viesť evidenciu o týchto obchodoch.
• Ten kto má dobrý vyjednávací talent sa sústredí na problémových klientov.

No a podobne. V takom rozvrhnutí je potom možné zvýšiť produkciu celej skupiny. Každý totiž

• robí to čo ho baví – cíti sa v práci slobodný
• robí to v čom sa vyzná – budú lepšie výsledky
• robí to rád – menej sa bude flákať

Takto sa dá dosiahnuť aj v zamestnaní veľký posun.