Akademický titul – použiť, či nie?

Záleží vám na používaní vašich akademických titulov?

Akademický titul je čestná hodnosť udeľovaná vysokou školou alebo univerzitou absolventom vysokoškolského štúdia. V širšom zmysle je to čestná hodnosť udeľovaná vysokoškolsky vzdelanému človeku po splnení istých, najmä vedomostných požiadaviek. Tak znie definícia akademických titulov.

Správne používanie titulov pred a za menom stanovuje norma STN 01 6910. Stále zatiaľ však hovoríme o písaní titulov v úradnom styku. Ale ako je to s uvádzaním titulov s našom súkromí? Nepreháňajú to niektorí z nás ich prehnaným používaním?

Je samozrejmé, že každý, kto nejaký akademický titul získal, je naň patrične hrdý. Prečo by aj nemal, veď ho neukradol, nie? Je to síce tak, ale niekedy mám pocit, že sa ľudia strápňujú tým, kde všade sú schopní si titul napísať. Potrebuje napríklad niekto z vašich susedov vedieť, že ste inžinier alebo Mgr., či dokonca niečo viac? Mám zo svojho okolia skôr skúsenosť, že ľudia nebudú úctivo hľadieť na meno s titulom na schránke a chváliť sa, koľko doktorov a inžinierov býva v ich činžiaku. Skúste napríklad niekedy zabudnúť umyť schody! Hneď bude z vás intelektuál, s ktorým sa ťažko žije v blízkosti, lebo je veľký pán na to, aby umyl schodište.

Alebo používanie titulov napríklad v práci: pokiaľ pracujete v malom kolektíve, viete o sebe ešte aj to, ako ste oslávili promócie, nielen to, na akej škole ste študovali a aký titul ste získali. Ale ak pracujete vo veľkej firme, ako budete odlišovať, kto z vašich možno viac ako 100 kolegov má aký titul? Potrebujete napríklad napísať len obyčajný menný zoznam, ktorý potrebujete v internej komunikácii. Väčšinou sa to rieši tým, že v takých prípadoch sa tituly neuvádzajú a nikomu sa teda neukrivdí uvedením nesprávneho titulu.

Samozrejme, v úradnej dokumentácii je písanie titulu pred alebo za menom samozrejmosťou. Taktiež na dokladoch by sme mali mať titul vyznačený. Za samozrejmosť pokladáme aj to, že lekárom uvádzajú tituly na dverách ordinácie. Titulujeme tiež vyučujúcich alebo prednášajúcich na školách, bez titulu si nevieme ani ich oslovenie predstaviť. Je veľa situácií, kde je titulovanie samozrejmosťou a uvádzanie správneho titulu je dokonca.

Ale ak sa niekto napríklad predstaví svojim novým známym na chate pri pohári vína ako Mgr. Neviemaká, môže rátať s tým, že ju Mgr. Neviemakou budú posmešne za chrbtom nazývať všetci, čo na tej chate boli a že im tým spríjemnila večer, lebo ich to pobavilo J.

Alebo usmiala som sa napríklad nad tým, ako moja kamarátka dala svojmu manželovi okamžite po skončení školy hrdo vytlačiť titul na zvonček pri dverách. Spravila to napriek tomu, že ho v čase, keď školu navštevoval, nepodporovala ani najmenej, práveže mu často školu vyčítala. Po získaní titulu sa ale z nej v jej ponímaní stala najskôr „pani magistrová“ a neskôr keď manžel študoval ďalej, bola z nej už „pani doktorová“. Nelenila kvôli novému manželovmu titulu vymeniť ani nápis na zvončeku a samozrejme, aj meno na schránke. Veď nech len ľudia vidia, nie? Takéto typy ľudí ma svojim postojom rozosmejú. Jej manželovi, ktorí si ten titul zaslúžil, to bolo nakoniec úplne jedno, či niekde titul má napísaný, či nie.

On študoval kvôli tomu, aby našiel uplatnenie v tom, čo ho baví a podarilo sa mu to. Preňho nebolo a nie je dôležité, aby na počkanie každému dal najavo, že vyštudoval a to, čo mu štúdium na vysokej škole dalo do života. Myslím si, že tak by to malo byť aj u nás ostatných. Nie som proti uvádzaniu titulov, veď sme si ich naozaj zaslúžili. Ale myslím, že by sme si ich mali uviesť tam, kde je to potrebné a nie strápňovať sa pred inými.

Napísala Mortysha