Sporiť alebo si požičať?

Áno, presne takto znie základná otázka. A od nej sa potom odvíja komplexný prístup k životu jednotlivých rodín. Tak sa pozrime na prvú možnosť – možnosť sporenia. Nasporiť si určitú sumu, ktorú by sme mohli v prípade potreby použiť ako finančnú rezervu, nie je v súčasnosti vôbec jednoduché. Platy sú nízke, ceny vysoké. Spotrebiče sa kazia oveľa skôr ako kedysi. Nábytok tiež nevydrží desiatky rokov ako voľakedy. Ako teda sporiť? Ako ušetriť z toho mála? Ak čakáte nejaký zázračný recept, budete sklamaní. Žiadny totiž neexistuje. Sporiť znamená šetriť. A to doslova. Ak si chcete vytvoriť finančnú rezervu, alebo na niečo konkrétne nasporiť, budete musieť šetriť. Odkladajte si peniaze bokom. Inými slovami nepoužívajte, nespáľte všetky peniaze hneď ako prídu. To už neznie tak dobre, však? Inak to ale, žiaľ, nejde.

Mať určitú finančnú rezervu je vždy dobré. Ako však dosiahnuť taký stav financií, že si ju dokážeme vytvoriť, je už druhá vec. Zarobiť v súčasnosti toľko, aby to stačilo na pokrytie bežných výdavkov priemernej rodiny je už dosť tvrdý oriešok. A dokázať si pri súčasných platoch a cenách niečo ešte aj odložiť, je priam nedosiahnuteľný cieľ. Áno, nájdu sa aj takí, ktorí to napriek tomu dokážu. Je ich však málo. V skutočnosti sa väčšina z nás snaží len „prežiť“ od výplaty do výplaty. Ako je teda možné, že niektorí si ušetriť dokážu a iní nie? Je lepšie sporiť, alebo si radšej požičať? Poďme sa na tento problém pozrieť bližšie.

Sporenie

Už naši predkovia si odkladali peniaze. Aj keď mali málo, väčšinu toho, čo potrebovali, si vypestovali (dochovali) sami. Peniaze potrebovali len na to ostatné. A toho možno nebolo tak veľa. Ktohovie. Možno by sa nám za tieto slová vysmiali. Núdza ich asi nútila časť získavať výmenou tovaru za tovar. Dnes je ale všetko inak. Za všetko treba platiť. Napriek tomu je v nás hlboko zakorenená potreba odkladať si peniaze. Na „horšie časy“. Môžete si odrieknuť, hoc príjemné to asi nebude:

Veď nemusím chodiť na drahé dovolenky.
Nemusím sa voziť v drahom aute.
A nemusím mať ani najmodernejší televízor.
Nie je nutné stravovať sa v reštaurácii.
Nemusím meniť počítač každý rok za nový.
Nie je nutné mať každý rok najnovší a najdrahší mobil.

Každé takéto rozhodnutie má však svoje následky. Ak ste sa už v súčasnej dobe pokúšali na niečo si našetriť, viete aké je to zložité.

Túžba kupovať si stále nové a nové veci je nám vmasírovávaná reklamou pod kožu nepretržite.
Obchodné centrá majú premyslené nástroje ako vám vedia vmanipulovať do košíka aj tovar, ktorý ste kúpiť neplánovali.
Mnoho moderných služieb je postavených na zdanlivo nízkej cene, ktorá sa však platí mesačným paušálom. Tu 5 eur, tam 10, ak máte prihlásených zopár služieb, peniaze tešú preč. (Službami rozumieme telefón, internet, dropbox, evernote, rôzne služby na počúvanie hudby a podobne.

Samozrejme že je super, keď nemáte žiadne dlhy. Dáva vám to možnosť voľnejšie dýchať. Ak vám potom ostanú voľné financie, odložíte ich. Ak náhodou nezostanú, nič sa nedeje. Len sa oddiali čas, kedy nasporíte potrebnú sumu. Je to menej zaväzujúce, ako splácanie úveru. Nemusíte odkladať pravidelne. Nemusíte odložiť vždy rovnakú sumu. Ale… A tu je pes zakopaný. Ale čo ak potrebnú sumu nikdy nenašetríte? Čo ak to čo chcete kúpiť dovtedy už nebudú mať? Čo ak dovtedy kým budete mať dostatok nasporených peňazí už bude vaša vytúžená vec zastaraná? Čo ak… To je jedna tienistá stránka tejto veci. Druhou je atmosféra v rodine počas odkladania peňazí.

Napríklad taká dovolenka

Zástancovia názoru, že ak chcete ísť na dovolenku, musíte si na ňu našetriť asi vyskočia z kože, ale… Ak chce ísť štvorčlenná rodina na týždňovú dovolenku, musí nasporiť minimálne 500 eur. Skôr 1000 a viac. A to je reč o tej najlacnejšej dovolenke. Na Slovensku, ale aj napríklad pri „slovenskom mori“ v Chorvátsku. Áno, zahraničie vás bude stáť aj s cestou rovnako, alebo menej, než dovolenka trebárs vo Vysokých Tatrách… A podporujte potom domáci cestovný ruch… Aby chudobnejšia rodina (alebo priemerná rodina, ktorá rada míňa) nasporila na dovolenku, musí často odkladať peniažky aj niekoľko rokov. Je to vec priorít. Počas tohto obdobia musia v rodine vládnuť úsporné opatrenia. Často dosť radikálne úsporné opatrenia. A nesmie sa vyskytnúť žiadny nečakaný výdaj. To nijako neprispieva k rodinnej pohode. Ani k prehlbovaniu dobrých rodinných vzťahov. Veľakrát sa za ten dlhý čas odriekania a nervozity vzťahy pokazia natoľko, že na tú vysnívanú dovolenku nakoniec nikto ani nechce ísť. Alebo ak sa tam aj vyberú, dlho potlačované negatívne emócie ju nakoniec celú skazia. Nemusí to tak byť, ale stáva sa to často. Ešte častejšie sa stáva, že za tie roky, kým sa na „veľkú dovolenku“ našetrí, deti vyrastú a nechcú už s rodičmi ísť vôbec. Keby si na dovolenku peniaze požičali, užili by si ju, a potom by s vedomím, že zažili pekné chvíle s rodinou jednoducho splácali. V konečnom dôsledku by to nakoniec vyšlo možno aj lacnejšie. Ktohovie? Peniaze totiž časom strácajú hodnotu. A zážitky, ktoré si v živote kúpite dnes, si už o pár rokov nekúpite za nič. Áno, uznávam. Tento argument hovorí skôr pre zadlženie a nie za úspory. Je to vždy na dôkladné zváženie.

Je nerozumné, ak sa chudobná rodina zadĺži na to, aby si dopriala luxusný pobyt. Jednoducho ak nezarábam na luxus, tak ho nekupujem.
Na druhej strane je tu faktor túžby. Ak je to pre rodinu veľmi dôležité mať takýto spoločný zážitok, môže sa rozhodnúť „ísť do toho“.
Vždy však myslite na to, že na dobré sa ľahko zvyká. Vrátite sa z dovolenky a už by ste chceli ísť na ďalšiu. A to mi verte, že ak ste teraz boli na akcii za pár tisíc, nabudúce vám už lacný pobyt v kempingu nebude chutiť.

Ale nemusí to byť len dovolenka. Vezmite si napríklad také auto. Našetriť si na auto (nie úplný črep) je skutočne úloha na dlhé obdobie. Samozrejme dá sa zatiaľ chodiť do práce vlakom, či autobusom. Na veľké nákupy využiť ochotu známeho s autom, či taxík. (Mimochodom jazdenie taxíkom je lacnejšie, než sa na prvý pohľad zdá.) Aj deti môžu na cestu do školy a na krúžky používať MHD. Ak si však spočítate, koľko peňazí vás mesačne vyjde toto „kolektívne dochádzanie“, zistíte, že je to možno aj polovica lízingovej splátky. A uznajte, načo vám vlastne bude auto, keď už deti budú na vysokej, kým naň našetríte? Aj preto sa lízing na auto, či hypotéka na bývanie považujú za pôžičky, ktoré dávajú zmysel. Určite väčší, ako ísť na dovolenku na splátky. A takýchto príkladov je omnoho viac. Je to celé len o uhle pohľadu. A samozrejme aj o prioritách. Každopádne, rozhodnúť sa, či je lepšie sporiť, alebo si požičať, sa musí každý sám. Takisto, ako aj niesť potom zodpovednosť za toto rozhodnutie.

Ako teda sporiť? Aj bolestne!

Tak čo? Polamentovali sme si dostatočne? Máme vyargumentované, ako sa sporiť nedá? Dobre. A teraz tých pár slov, ktoré všetko zmenia. Ak čítate tento web, určite nie ste v takej hmotnej núdzi, že by ste naozaj nemali z čoho šetriť. Buďme realisti:

JE TO VEC PRIORÍT

Kto chce šetriť, palicu si nájde. Čo spravíte s peniazmi, keď ich dostanete do rúk? Kúpite si čo chcete. Splatíte faktúry. Miniete do tla všetko čo máte a potom vytiahnete vrecká a poviete „nedá sa ušetriť ani toliar“. To je ten najhorší prístup, aký môžete mať.

Určite, koľko percent z príjmu budete šetriť. Zvyčajne sa tieto rady cucajú z prstov. 10% príjmu určite zvládnete. 30% by bolo lepších. Teraz je cieľom určiť to percento, nie debatovať či to je, alebo nie je možné.
Nastavte v banke automatický príkaz, ktorý toto percento, alebo určitú sumu automaticky presunie na iný účet. Na účet, z ktorého nedostávate výpisy. Máte zakázané zisťovať, koľko tam je peňazí. Nič z neho neplaťte, nesledujte ho.
Následne žite z peňazí, ktoré vám v banke zostali. Možno sa budete musieť trocha uskromniť. Práve slovo musieť je kľúč k sporeniu.

Ak totiž máte v rukách prachy a váhate čo s nimi, vždy preváži túžba dnes si niečo kúpiť a potom sa uvidí. Málokto strčí peniaze do prasiatka, ak to nie je nutné. Bankový prevod na sporiaci účet vás v tom podporí. Najlepšie, ak z účtu ani nemôžete ľahko peniaze vybrať. Teraz ma napadnete, že to nie je dobrá rada. Že keby ste mali menej peňazí, neprežijete. Tento blud si nenechajte znieť v hlave. Prežijete. Veľmi rýchlo sa zariadite na úspornejší režim. Niečo sa škrtne, trocha sa ušetrí.

Platby za energie sa dajú optimalizovať.
Potrebujete mať 5 rôznych pripojení na internet?
2 mobilné telefóny?
Je nutné každý týždeň ísť 3× do cukrárne, 5× do kaviarne a párkrát do reštaurácií?
Je nutné chodiť po meste všade autom? Rýchla prechádzka by prospela zdraviu aj peňaženke.
Musíte kupovať v značkovom obchode? Rovnakú kvalitu (často aj značku) zoženiete aj v second hande? Tam okrem iného máte už veci oprané – ak vám sedia, nezbehnú sa po prvom praní. Dobré pre vás.

Podobné uvažovanie vám ušetrí veľa peňazí a nemusí zas až tak významne obmedziť luxus a životný štýl. Iste, plytvanie je príjemné. Len či stojí za to… Sporiť si peniaze je jednoducho možné práve tak, že sa k tomu donútite. Zásada za volá „najskôr zaplať sebe“. Čiže každé peniaze čo vám prídu musia ako prvý výdaj vygenerovať navýšenie vášho sporiaceho účtu. Zo zvyšku zaplaťte ostatným. Mať nasporené je užitočná záležitosť. Život totiž prináša nečakané zvraty. Áno, ak strata úspor infláciou, či menovou reformou sa už v histórii párkrát podarila. Preto pri vyšších objemoch usporených súm je dobré diverzifikovať majetok a nemať všetko len v peniazoch. No oveľa častejšie sa stávajú nečakané problémy.

Úrazy, ochorenie vás môžu pripútať na lôžko a zistíte, že potrebujete opatrovateľku. Alebo rozsiahlejší zubársky zákrok.
Nechtiac sa vám podarí niečo poškodiť a musíte zaplatiť škodu, alebo pokutu.
Pri búrke udrie blesk do domu a odpáli vám počítačové vybavenie. Ak ste to nemali ošetrené poistkou náhle musíte kupovať nové zariadenia.

Podobných príkladov je veľa. Vždy je dobré, ak máte pod sebou aspoň nejaký finančný vankúš. Potom pády nie sú až tak tvrdé.