3 tipy ako ušetriť peniaze

Nemusíme hne ďšetriť v zmysle hádzať ich do prasiatka. Dobré je nerozhadzovať peniaze tam, kde to nie je celkom nevyhnutné. Dám vám 3 tipy kde môžete určiť, či vaše peniaze zostanú u vás, alebo pôjdu k niekomu inému.

Mobilné telefóny

Dobrým spôsobom ako je možné obmedziť, alebo ušetriť peniaze je správa mobilných telefónov. V súčasnosti sa dá povedať, že prakticky každý z nás má už jeden mobilný telefón. Dokonca mnoho ľudí ma mobilných telefónov hneď niekoľko.

Je treba zvážiť, či potrebujete naozaj taký počet telefónov. Urobte si prepočet – aj keď to nebude určite jednoduché – pomocou ktorého si urobíte prehľad o tom, koľko platíte mesačne za telefonovanie.

Veľa ľudí totiž naletí na rôzne reklamné triky telefónnych operátorov, ktoré lákajú napríklad k telefonovaniu zadarmo. Firma vám dá nejaký čas, počas ktorého môžete veselo telefonovať, koľko sa vám chce. Toto nie je samoúčelný darček, ktorý by vám firma bola venovať. To je obchodný trik. Ak si zvyknete telefonovať dlho, tento návyk sa vám stane vlastným a aj v čase prevádzky, za ktorú už platíte, budete zrazu hovoriť rozvláčnejšie. Proste ste si zvykli vytelefónovávať.

Všimnite si koľko ľudí sa baví v električkách, alebo v meste telefonicky a sú to väčšinou veľmi dlhé hovory. A keď máte tú smolu počuť ich, často sú to hovory o ničom. Nemám nič proti tomu, ak chce niekto porozprávať so svojimi blízkymi. Na to tu ten telefón je. Môže byť príjemné skrátiť si dlhú cestu v električke, alebo v aute, rozhovorom so svojimi blízky.

Ak ste však v situácii, kedy musíte počítať peniaze od eura k euru a žijete z ruky do úst v takom prípade odporúčam, aby ste si dávali veľký pozor na to, aké peniaze vám odchádzajú správe za poplatky na mobilných telefónoch.

Vedenie niekoľkých mobilných telefónov môže byť drahšie ako vedenie jediného. Urobte si proste prepočet. Situácia sa často mení a mnohokrát sa stane, že máte vytvorené návyky, ktoré vás stoja neprimerane veľa peňazí. Skúste obmedzovať telefonické hovory na to dôležité a ušetríte zaujímavé peniaze. Ostatne pozrite si 7 tipov ako sa dá ušetriť.

A aj čas. Prosté táranie do telefónu vás neposunie nikam. Čo tak namiesto klebetenia zobrať v električke do rúk odbornú knihu?

Sprepitné

Veľa ľudí odovzdáva dobrovoľne svoje peniaze aj tam, kde by nemuseli. Je to vlastne zaujímavý úkaz. Idete napríklad ku holičovi, ten vás ostrihá a vy máte pocit, že okrem toho, koľko stojí ostrihanie podľa cenníka, mali by ste túto sumu nejakým spôsobom zvýšiť. Podobné pocity máme u čašníkov, zubárov, lekárov alebo poštárov.

Je to vlastne zaujímavý jav, prečo práve niektoré služby máme pocit, že je potrebné doplatiť.

Je zaujímavé, že pri niektorých službách máme pocit, že by sme mali zo seba robiť granta. Že by sme mali zaplatiť viac než je požadované, aby sme nepôsobili ako niekto, kto je tzv. žgrloš.

Samozrejme sú to veci dlhodobo zabehnuté a platia po celom svete, takže pravdepodobne sa tomu veľmi nevyhneme. No nezaškodí nikdy ak si urobíte istý drobný prehľad koľko peňazí týmto spôsobom dokážete zo svojej peňaženky vypustiť. Pokiaľ chodíte raz za štvrť roka niekam do kaviarne a necháte tam mierne sprepitné, pravdepodobne to vôbec netreba skúmať, pretože nejde o žiadny veľký peniaz.

Ale ak sa prqvidelne stravujete v reštaurácií alebo chodíte využívať niektoré služby častejšie, nezaškodí ak si urobíte súčet, koľko zhruba peňazí zanecháte na prepitnom. Ono keď sa to zráta často sa ukáže, že ide o pomerne vysokú sumu, ktorá vás môže dokonca až prekvapiť.

Nerozhadzujte drobné, ak chcete byť bohatí.

Almužny, milodary, žobráci

Neviem ako je to v menších mestách, ale v Bratislave je to tak, že ak sa prejdem po centre jedným smerom osloví ma aspoň päť žobrákov a každý sa dožaduje drobných. Keď sa z mesta vraciam oslovujú ma tí istí alebo iní žobráci, ktorí by chceli peniaze.

Medzitým stretnem aspoň troch až piatich predavačov časopisu Nota Bene, ktorí by radi predali svoj časopis, aby som im tak pomohol. Robia na mňa potom rôzne opičky, pretože ja si nič nekúpim. Opičky, o ktorých hovorím sú mi veľmi nepríjemné, pretože títo predavači sa na mňa pozerajú ako na vraha, ako na zločinca, ktorý je úplne bezcitný, ak si u nich nekúpil časopis.

Vôbec si neuvedomujú, že ich je v meste tak veľa, že ak si kúpim časopis u jedného, všetci ostatní majú smolu. Ale oni nevedia, či ja ten časopis už mám alebo nemám. A tak ma citovo vydierajú, aby som si kúpil časopis u nich, prípadne aj niekoľkokrát.

Radím tieto dve veci vedľa seba ako žobranie pretože o nič iné nejde. Časopis, ktorý predávajú je vlastne symbolický produkt, ktorý má opodstatniť, prečo ten človek očakáva naše peniaze. Je mi úplne jedno, či človek, ktorý žobre otrčí klobúk bez akéhokoľvek argumentu, alebo tam bude nariekať, že chce peniaze na jedlo.

V každom prípade ide o človeka, ktorý sa pravdepodobne nevie, alebo často skôr nechce živiť iným spôsobom a očakáva, že bude dostávať peniaze od druhých ľudí len tak.

Samozrejme je veľmi ušľachtilé ak niekto ponúkne peniaze žobrákovi, pretože má pocit, že tým niečo vyriešil. V skutočnosti nevyrieši nič. Mnoho žobrákov sú profesionáli, ktorí sa tým živia, pretože zistili, že im neprekáža pobyt v meste niekde kľačiac na zemi. Potom nie je taký problém vyčkávať a a zbierať drobné.

Iní ľudia sú možno na žobranie odkázaní naozaj, avšak budú sa hanbiť alebo okúňať ísť von a požiadať o peniaze. Toľko by možno stačilo povedať ku žobrákom.

A teraz sa pozrime na náš rozpočet

Kto platí žobrákom? Veľmi často je na vstupe našej túžby zaplatiť žobrákovi, akýsi pocit výčitiek svedomia alebo ako to nazvať, kedy človek má pocit, že ak ja mám veľa peňazí, tento chudák nemá žiadne, vyliečim si tak výčitky svedomia, že ja som schopnejší. Pravdepodobne toto môže stáť na vstupe, prečo mnohí ľudí zaplatia žobrákom.

Druhý dôvod prečo platia ľudia peniaze žobrákom je pravdepodobne ľahostajnosť. A to je asi ten horší prípad. Mnoho ľudí má peniaze vo vrecku a keď vidia žobráka zľutujú sa nad ním a nejakú tú korunku mu hodia.

Problém je v tom, že platenie žobrákom v podstate nemá dno. Koľko mám zaplatiť žobrákovi, aby bol spokojný? Aby som mu naozaj pomohol? Pomôžu mu naozaj mince? Je tu akési kolektívne sprisahanie, kedy si povieme, no áno, keď každý dá niekoľko málo mincí, žobrák získa celkom zaujímavú sumu a nikoho to pritom nebude bolieť. Je to celkom logická a sociálna úvaha.

Problém však nastáva vo chvíli keď si uvedomíte, že tých žobrákov je v meste niekoľko. A ak sa rozhodnete pomôcť mu raz, mali by ste pomôcť aj druhý raz, aspoň logicky to tak vychádza, pretože ak mám dnes súcit s chudákom človekom, ktorý možno je bezdomovec, prečo by som ten súcit nemal mať zajtra.

No a ak stretnem v meste desiatich žobrákov, každému by som mal zaplatiť, pretože ak chcem pomôcť jednému v núdzi, mal by som aj ostatným.

A tým sa dostávam do situácie, kedy vlastne neviem koľko mám peňazí minúť práve na žobrákov. V istej chvíli sa môže stať, že na žobrákov padne nie zanedbateľná časť mojej výplaty, pretože si vynútia rôznymi spôsobmi, aby som im zaplatil.

Samozrejme ak každému hodím len niekoľko drobných, asi to nikdy nespočítam. Ale ľudia, ktorí hádžu peniaze žobrákom častejšie, by si mohli urobiť malý súčet, koľko im nahádžu, a čo si tým riešia.

Pravdepodobne jedným z dôvodov prečo prispieť žobrákovi je deklarovať pocit, že nie som lakomec. Problém je v tom, že to nie je len otázka lakomstva. Ak žobrákovi pomôžete vlastne ho podporíte v jeho remesle – biede. Ak dostáva dostatočné množstvo peňazí nie je ničím nútený, aby menil svoj životný štýl alebo návyky. Proste môže sa živiť žobraním. No ak ho to živí, tak už nemá dôvod žobrať. Máte súcit k niekomu, kto sa vie uživiť?

Ak sa dohodneme, že byť žobrákom je byť pomerne nedôstojná práca a vlastne všetci by sme takému žobrákovi chceli radi pomôcť, možno výhodnejšie pre týchto neborákov by bolo keby sme im hádzali učebnice.

Aby sa títo ľudia mohli trošku dovzdelať a zaradiť sa do normálneho života.

Avšak tu už asi narazíme na úsmev čitateľa, ktorý veľmi dobre vie, že tento zaujímavý fenomén sa asi nedá riešiť asi jediným článkom.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: