Živnosť – výhody a nevýhody

Láka vás vidina voľnosti a , dychtivo počúvate o úspešných podnikateľoch a túžite patriť medzi nich? Alebo sa cítite zviazaný, nedocenený, práca v zamestnaní vás nenapĺňa a šéfa máte už plné zuby? Prípadne vás zmáha zúfalstvo, pretože ste prišli o prácu a o nové pracovné miesta je núdza? Možno ste už nad tým uvažovali… o založení živnosti.

Avšak skôr než sa definitívne rozhodnete, ešte predtým ako pristúpite k činu, zvážte dobre všetky pre a proti. Popasujte sa so svojimi pochybnosťami a porovnajte svoje predstavy s realitou.

Jedným z hlavných lákadiel práce na živnosť (okrem mýtu o hromade peňazí) je voľnosť. Živnostník je sám sebe pánom. Nikto mu nerozkazuje, nekontroluje ho, neobmedzuje, nevyžaduje vysvetlenia a neplánuje mu prácu, len on sám. Sám sa rozhoduje čo, pre koho a za koľko bude robiť, sám si vymeriava pracovnú dobu, kladie si povinnosti, sám si riadi svoj pracovný život. Nemusí si od šéfa pýtať neplatené voľno, ospravedlňovať svoju neprítomnosť v práci, odovzdávať potvrdenia od doktora, žiadať o dovolenku. Živnostník sa zodpovedá sám sebe.

Z toho však vyplýva i viacero negatív, s ktorými sa živnostník musí dennodenne pasovať. Živnostník je závislý na svojej schopnosti nájsť si prácu. Sám musí oslovovať potencionálnych zákazníkov, zháňať zákazky, odosielať ponuky a dúfať, že ho konkurencia neprebije. A ak prácu nemá, alebo pracovať z nejakých dôvodov nemôže, nemá zárobok. Nikto ho nepošle domov s tým, že bude dostávať 60 % mzdy. Nikto mu nezaplatí náhrady mzdy za prekážky v práci, neplatí mu dovolenku.

Rovnako tak je veľký rozdiel medzi zodpovednosťou zamestnanca a zodpovednosťou živnostníka. Zodpovednosť za zamestnanca, vo vzťahu k obchodným partnerom, nesie zamestnávateľ. Zamestnancovi hrozí nanajvýš pokuta, ktorá sa mu môže strhávať zo mzdy. Živnostník rieši svoje prešľapy sám, nesie plnú zodpovednosť, reklamácie padajú na jeho hlavu a navyše za svoje záväzky ručí celým svojim majetkom.

Ďalším veľkým plusom samostatnej zárobkovej činnosti je možnosť pracovať pre viacerých obchodných partnerov. Zamestnanec síce môže popri svojom zamestnaní vykonávať ďalšiu zárobkovú činnosť, ale ak ide o činnosť zhodnú s predmetom činnosti zamestnávateľa, musí mať jeho písomný súhlas.

Viacero výhod pre podnikateľa prináša fakt, že nie je obmedzovaný Zákonníkom práce. Hlavným prínosom je neobmedzený pracovný čas. Živnostník nemá minimálne ani maximálne limity, môže pracovať 24 hodín denne alebo si na čas vyložiť nohy na stôl. Rozhoduje sa podľa množstva zákaziek, záväzkov a veľkosti úspor.

Ak živnostník nie je Zákonníkom práce obmedzovaný, zároveň to znamená, že nie je ním ani chránený. Pracuje kedy to zadávateľ zákazky vyžaduje, nepozná sviatky, či príplatky za nadčasy, ak si zlomí nohu, hrozí mu pokuta za nesplnenie termínu ukončenia zákazky. Ak sa prepúšťa, je na zozname medzi prvými a jeho výpovedná lehota nezávisí od zákona, ale od zmluvy, ktorú spísal so zamestnávateľom.

Niektorí začínajúci živnostníci môžu využiť príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti. Ide o príspevok štátu pre nezamestnaných, ktorí spĺňajú podmienky, rozhodnú sa založiť si živnosť a budú podnikať minimálne 2 roky.

Výhodou pre začiatočníka je aj to, že prvý rok nemusí platiť sociálne poistenie, pretože nie je povinne nemocensky, dôchodkovo, úrazovo a garančne poistený, taktiež nie je povinne poistený v nezamestnanosti. Povinnosť platiť sociálne poistenie vzniká SZČO až na základe daňového priznania.

V súvislosti s odvodmi vznikajú aj negatíva. Ak sa napríklad živnostníkovi v minulom roku dobre darilo, na základe daňového priznania mu je vyčíslená vyššia výška odvodov, ktoré musí celý nasledujúci rok v danej výške platiť, bez ohľadu na to, či sa mu v podnikaní i naďalej darí alebo je až po uši v problémoch a bez peňazí.

Živnostníci zvyčajne dostávajú menšie nemocenské dávky, dôchodok, či dávky v nezamestnanosti a to z dôvodu nižších odvodov než majú zamestnanci, ktorým sa časť výšky odvodov strháva zo mzdy a časť uhrádza zamestnávateľ.

Hospodárska kríza priniesla so sebou množstvo ťažkostí, ktoré sa podpísali i na živnostníkoch. Dôsledkom toho vláda SR prijala viaceré protikrízové opatrenia, z ktorých mnohé podporujú SZČO. Napríklad sa zvýšila nezdaniteľná časť základu dane, znížili sa odvody do rezervného fondu, závislosť odvodov od minimálnej mzdy sa preniesla na priemernú mzdu v hospodárstve, ktorá rastie pomalšie.

Na SZČO sú zvýšené nároky, čo sa týka vedomostí a prehľadu v zákonoch. Živnostník musí sledovať legislatívu a dodržiavať zákonom predpísané povinnosti, ktoré mu z titulu SZČ vyplývajú. Je nútený vykonávať mnohé administratívne úkony. Sám (alebo ním platená účtovníčka) si vedie účtovníctvo, robí si daňové priznania, či ročné zúčtovanie zdravotného postenia. Musí odvádzať dane, platiť odvody a pritom dodržiavať zákonné termíny.

Činnosť a administratíva živnostníka podlieha kontrole úradov, ktoré mu, v prípade porušenia zákona, vymerajú pokutu.

SZČO má lepšie možnosti dosahovať väčšie príjmy za kratší pracovný čas, ale na druhej strane živnostník má v súvislosti s podnikaním mnohé výdaje.

Samostatná zárobková činnosť má určite ešte množstvo ďalších výhod a nevýhod. Každý, kto rozmýšľa nad podnikaním, si musí zvážiť všetky svoje pre a proti a rozhodnúť sa.

Riziká podnikania – nedostupné pohľadávky

Podnikateľ musí na svojich pleciach niesť množstvo rizík. Či už ide, napríklad, o neistoty spojené s nestálosťou dopytu, s konkurenčným bojom, o hrozby možných reklamácií, obavy z prípadnej neschopnosti plniť si záväzky, či splácať úvery alebo o starosti vyplývajúce zo zamestnávania ľudí.

Medzi najväčšie riziká, s ktorými sa podnikateľ musí pasovať, patria nedostupné pohľadávky. Oneskorené platby faktúr alebo rovno ich neplatenie, pohľadávky voči podnikom, ktoré nechcú alebo nemôžu platiť – to je nemalý problém podnikateľského prostredia, obzvlášť na Slovensku.

Sú podnikatelia, ktorí si z dátumu splatnosti nerobia ťažkú hlavu. Dokonca tento údaj na došlej faktúre prehliadajú, akoby nešlo o nič dôležité, len bezvýznamné číselká. Poznám podnikateľa, ktorý sa bežne riadi heslom: „Nezaplatím, lebo nemusím.“ Na účte má peňazí dostatok, ale platí i mesiace po splatnosti a to len preto, že mu daný veriteľ nepríde dostatočne dôležitý, aby sa so zaplatením jeho pohľadávky obťažoval. Takúto pozíciu mu môže dať jedine moc.

Čím je podnik mocnejší, tým väčšie má výhody, širší manévrovací priestor, istotu, tým jednoduchšie a samozrejmejšie môže demonštrovať svoju silu. Medzi najmocnejšie patria nadnárodné spoločnosti, medzinárodné siete obchodov, monopoly. Môžu vyvíjať nátlak na ceny dodávateľov, dávať si obrovské prirážky, využívať štátnu podporu, či platiť faktúry, kedy sa im zachce. Nesúhlasíš? Fajn, nájdeme si iného.

Ďalšími oneskorencami v uhrádzaní faktúr sú špekulanti. Krátko po tom, čo podnikateľ splní objednávku, začnú vyhľadúvať všemožné cestičky vedúce k pozdržaniu platby. Pustia sa do hľadania neviditeľných chýb či zámienok k reklamáciám. Náhle sa množia nedorozumenia v komunikácii, nemôžu nájsť faktúru, potom si želajú, podrobnejší rozpis položiek, následne sú nie si istí, že sedí počet kusov, či množstvo použitého materiálu.

Najviac nedostupných pohľadávok však spôsobuje platobná neschopnosť odberateľa. Podnikateľov s „vybieleným účtom“ nie je málo a vplyvom hospodárskej krízy sa tento stav iba zhoršil. Môže sa jednať o krátkodobú platobnú neschopnosť spôsobenú objektívnymi skutočnosťami, ktorá nie je dôvodom na znepokojenie. Avšak, často sa stáva, že si zákazník objedná tovar, či služby, na ktoré nemá . Možno má pred sebou vidinu budúceho zisku, alebo verí, že mu „pritečú peniaze“ od jeho dlžníkov, prípadne uvažuje o pôžičke. Dúfa, že to nejako zaplatí. Raz. Možno…

Najhoršia situácia nastáva vtedy, keď sa dlžný podnik, v dôsledku stratového podnikania, dostane do konkurzu. V tom prípade je podnikateľova pohľadávka len jednou z mnohých v zozname dlžôb a je veľmi pravdepodobné, že k jej urovnaniu už nikdy nedôjde.

Takto vzniká „bludný kruh“. Neplatia mi, tak z čoho mám platiť ja? Ako mám uhradiť svoje záväzky, keď mi nezaplatili moje pohľadávky?

Najjednoduchším riešením, ktoré úplne eliminuje obavy z neplatenia faktúr, sú platby v hotovosti. Nemáš u seba peniaze? Tak sa vráť, keď budeš mať.

Viacero podnikov i veľkoobchodov, často na základe zlých predchádzajúcich skúseností, odmieta predávať svoj tovar na faktúru. Prinajmenšom do času, kým sa zákazník nestane pre nich dostatočne významným a spoľahlivým, to znamená, dokiaľ nenakúpi značné množstvo tovaru za určitý obnos peňazí. Potom je možné dohodnúť sa na predaji na faktúru, avšak tiež s obmedzeniami – napríklad nákup na dlh len do nejakej maximálnej sumy, s minimálnou dĺžkou splatnosti, s hrozbou, že ak faktúra nebude uhradená včas, klient o výhody fakturácie príde a pod.

Avšak nie každý podnikateľ si môže dovoliť vytvárať takýto nátlak na odberateľov. Ak nie je dostatočne mocný, či niečím výnimočný naproti konkurencii, tak má smolu. Odberateľ sa obráti so svojim dopytom inam, niekde, kde mu umožnia nakupovať na faktúru.

Ďalším vhodným opatrením proti nedostupnosti pohľadávok je predfaktúra, čiže zálohová platba. Napríklad: zákazník si u podnikateľa objedná počítač a inštaláciu softwaru. Po vzájomnej dohode zašle podnikateľ zákazníkovi predfaktúru na sumu, ktorá zodpovedá 70 % celkovej ceny objednávky. Podnikateľ začne konať až po jej uhradení. Po dodaní nainštalovaného počítača, predloží zákazníkovi už kompletnú faktúru, v ktorej zohľadnil uhradenú zálohu, takže zákazník doplatí len zvyšok.

Lenže predfaktúra je závislá na dohode medzi odberateľom a dodávateľom. Ak kupujúci nesúhlasí, dodávateľ ho nemôže nútiť. Potom musí jeden z nich ustúpiť, alebo sa kupujúci obráti inam.

Pri rozhodovaní podnikateľa, či odmietne zákazníka trvajúceho na platbe prostredníctvom faktúry, alebo to s ním riskne, zohráva dôležitú úlohu viacero faktorov. Napríklad veľkosť zákazky, dôležitosť zákazníka, jeho platobná schopnosť, množstvo ďalších podnikateľových odberateľov, vlastná finančná situácia podnikateľa.

Ak ministerstvo dopravy ponúkne podnikateľovi zákazku za niekoľko miliónov, nie je čo riešiť, treba ísť do toho. Ak má podnikateľ núdzu o klientov a navyše nemá dôvod o klientovej finančnej situácii pochybovať, určite to riziko stojí za zváženie. Avšak ak podnikateľ nemá peniaze na to, aby bol schopný danú zákazku splniť (napríklad potrebuje nakúpiť materiál), tým pádom by bol nútený ísť do pôžičky, jedná sa už o riziko s veľkým „R“. A ak navyše nemá istotu v platobnú schopnosť zákazníka, bol by hlupákom, keby objednávku prijal.

Najlepším riešením situácie s nedostupnými pohľadávkami by bolo formou zákonov. V zahraničí, údajne, ak podnikateľ nezaplatí faktúru do určitej lehoty, zablokujú mu účty a všetky príjmy idú na vyrovnanie dlhov. Dokým nie sú uhradené jeho záväzky, je mu na osobnú spotrebu povolený len minimálny príjem. Zároveň si tým zničil svoje dobré meno.

U nás, ak sa podnikateľ nemôže domôcť splatenia svojich pohľadávok, smie sa obrátiť na súd a vymáhať svoje nároky súdnou cestou.

Komentáre k článku: Živnosť – výhody a nevýhody

  1. Katarína 4. októbra 2010

    Som živnostník už 2.rok a za ten čas som mala len jednu zákazku kde som bola sama sebe pánom.Podnikám v remeselnej činnosti väčšinou na obnove a reštaurovaní pamiatok a jediná vízia mojej pracovnej slobody je vyštudovanie odbornej vysokej školy.Zatial sa cítim ako obyčajný pracovník so živnosťou bez žiadnych výhod.No keď ma to baví tak ma nič nezastaví:)

  2. stanislav 22. novembra 2015

    dobry deň,chcel by som sa spytať ,či živnostnik 1 rok musi platiť dane?Dakujem za odpoved.

  3. Miro Veselý 22. novembra 2015

    stanislav v minulosti boli rôzne úľavy, ale pokiaľ viem tak musí. Odporúčam konzultovať to na daňovom úrade a keby vám niekto tvrdil že netreba nič platiť, uistite sa či nie je potrebné niečo vykázať a určite majte písomne potvrdené, že nič netreba platiť

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: