Nestíhate? Zamestnajte pracovníka

Ak sa živnostníkovi v podnikaní naozaj darí, príde čas, kedy si uvedomí, že nestíha. Robí od rána do večera a napriek tomu nie je schopný odpovedať na každý dopyt, uspokojiť všetkých svojich zákazníkov, či vybaviť každú jednu objednávku včas a na sto percent. To je chvíľa, kedy podnikateľ začína uvažovať o tom, že by si našiel niekoho na výpomoc. Že by zamestnal človeka. Aké má možnosti?

Poznáme viacero spôsobov ako zamestnať človeka. Najbežnejšou formou je pracovný pomer, potom dohody vykonávané mimo pracovného pomeru. Okrem toho prichádza do úvahy spolupráca so živnostníkom.

Pre živnostníka, ktorý potrebuje človeka na výpomoc, je vzťah založený na pracovnom pomere najproblematickejší a najnevýhodnejší z uvedených možností.

Pracovný pomer vzniká na základe pracovnej zmluvy. Okrem pracovného pomeru na dobu neurčitú je možné uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú alebo sa rozhodnúť pre pracovný pomer na kratší pracovný čas.

K pracovnému pomeru sa viaže najrozsiahlejšia „byrokratická záťaž“, najprísnejšie zákonné povinnosti, množstvo obmedzení vyplývajúcich napríklad zo Zákonníku práce, ale aj najväčšie finančné náklady.

Za zamestnanca je napríklad nutné odvádzať odvody do poisťovní, daň z príjmov, viesť mzdové účtovníctvo, poskytovať náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku, za sviatky, prvé dni počas nemoci platiť zamestnancovi nemocenské dávky, vyplácať mu dohodnutú mzdu i v prípade, ak, v dôsledku nedostatku práce, celý mesiac hral len Solitaire, atď. A ak náhodou chce podnikateľ zamestnanca prepustiť, musí dodržať nemalú výpovednú lehotu, prípadne zaplatiť odstupné, dbať na ochrannú lehotu v prípade nemocenských dávok a iné.

Preto, keď už sa živnostník rozhodne prijať človeka do pracovného pomeru, mal by zvážiť, či by zmluvu so svojim novým zamestnancom nemal uzatvoriť len na dobu určitú.

Pracovný pomer na dobu určitú má tú výhodu, že po uplynutí doby, na ktorú bola zmluva uzatvorená, sa pracovnoprávny vzťah končí bez akýchkoľvek komplikácií. Na druhej strane, v prípade záujmu je možné zmluvu predĺžiť a znovu dohodnúť.

V prípade, ak má živnostník pochybnosti o tom, či bude mať pre nového zamestnanca dostatok práce na to, aby plne využil zákonom udávaný pracovný čas, môže s ním uzatvoriť pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas.

Znamená to, že zamestnávateľ môže uzatvoriť so zamestnancom pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas, než je ustanovený týždenný pracovný čas (t. č. 40 hodín). Zároveň tento pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na každý pracovný deň v týždni, čiže zamestnanec môže pracovať len v niektoré dni.

Nech už sa živnostník rozhodne pre ktorýkoľvek typ pracovnej zmluvy, určite by nemal do nej zabudnúť zakomponovať skúšobnú lehotu. Takto podnikateľ získa dostatok času na to, aby sa uistil, že nový zamestnanec zodpovedá jeho predstavám.

Podrobnejšie informácie treba hľadať v Zákonníku práce.

Okrem pracovného pomeru má živnostník možnosť prijať človeka do zamestnania i formou dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.

V súčasnosti poznáme dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov a dohodu o pracovnej činnosti.

Pre živnostníka, ktorý má v úmysle zamestnať človeka týmto spôsobom, tu hrajú dôležitú úlohu obmedzenia vyplývajúce zo zákona.

Práca vykonávaná na základe dohody o vykonaní práce je obmedzená maximálnym počtom odpracovaných hodín za kalendárny rok (v súčasnosti 350 hodín). Zároveň sa pri tejto dohode musí jednať o konkrétnu pracovnú úlohu (napr. vyrobenie dvesto kusov obrusov) a nie o vykonávanie prác (napr. zváračských). Takže ak živnostník predpokladá, že pracovná úloha, na ktorú prijíma zamestnanca, bude časovo náročnejšia, alebo potrebuje človeka na vykonávanie pracovnej činnosti, tento typ dohody nie je pre neho vhodným riešením. V prípade porušenia zákonných podmienok mu hrozí pokuta.

Ako už napovedá názov, dohoda o brigádnickej práci študentov sa môže uzavrieť len s človekom, ktorý má status študenta. Zároveň dohodnutý pracovný čas nesmie v priemere prekročiť zákonom udávaný maximálny počet odpracovaných hodín za týždeň (t. č. polovicu týždenného pracovného času, čiže 20 hodín).

Dohoda o pracovnej činnosti umožňuje vykonávať akékoľvek práce, ale v rámci veľmi malého pracovného času (v súčasnosti maximálne 10 hodín týždenne).

Ak živnostníkovi uvedené zákonné obmedzenia vyplývajúce z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru neprekážajú alebo mu priam vyhovujú, určite ho potešia aj výrazne menšie nároky na administratívu (napr. jednoduchšia evidencia), na financie (napr. menej odvodových povinností), na množstvo povinností vyplývajúcich zo zákona (napr. neexistujúce nároky na mzdové náhrady). Veľmi atraktívne sú tiež menšie obmedzenia a jednoduchšie postupy pri rozväzovaní dohody (napríklad krátka výpovedná lehota).

Vzhľadom na náročnosť pracovných vzťahov postavených na pracovnom pomere a na obmedzenia dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, stojí za úvahu, či by nebolo možné zjednať sa na spolupráci s iným živnostníkom.

V tomto prípade by už nešlo o pracovnoprávny vzťah upravovaný Zákonníkom práce, ale o obchodný vzťah, ktorý spadá do pôsobnosti Obchodného zákonníka.

Vzťahy medzi živnostníkmi sa upravujú pomocou zmluvy. Typ zmluvy závisí od toho, na čom sa chcú dohodnúť. Zvyčajne sa využíva zmluva o dielo, zmluva o spolupráci, mandátna zmluva a iné. V niektorých prípadoch môže stačiť objednávka, čiže vzťah odberateľ-dodávateľ.

Živnostník sa o odvody či dane stará sám, takže živnostníkovi, ktorý je zadávateľom práce, odpadá množstvo starostí. Živnostník pošle po splnení úlohy zadávateľovi faktúru a ten ju v lehote splatnosti uhradí.

Napísala MonYenn

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: