Zamestnávateľ verzus zamestnanec

Čo by robil zamestnávateľ bez svojich zamestnancov? A kde by boli zamestnanci bez svojho zamestnávateľa? Dva odlišné svety, ktoré sú na sebe závislé, nemôžu existovať jeden bez druhého, ale pritom majú problém vzájomne vyjsť.

Zamestnávateľ potrebuje svojich zamestnancov. Bez nich nedokáže vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, nie je schopný plniť záväzky, uspokojovať dopyt, nemá si ako získať spokojných zákazníkov. Ako bez nich vyrobí päťmetrovú železnú konštrukciu? Ako vystavia obchodné centrum, uvarí tisíce obedov, ušije kamión oblekov, či dennodenne naplní článkami svoje noviny?

Zamestnanec potrebuje svojho zamestnávateľa. Ako uživí rodinu, keď bude nezamestnaný? Ako zaplatí byt, deťom školu, splátku za nový televízor, kde vezme na auto, dovolenku, či romantickú večeru s kinom? Bez práce nič nezrobí, bude trieť núdzu, bezmocne sa potácať na sociálnych dávkach.

Mohlo by sa zdať, že zamestnávatelia i zamestnanci budú ťahať za rovnaký povraz. Budú sa vzájomne podopierať, ruka v ruke sa hrnúť k úspechu a peniazom. Avšak opak je pravdou. Nesprávajú sa ako spojenci, lež ako nepriatelia!

Zamestnanci sa sťažujú na nízke , nadávajú na zlé pracovné podmienky, protestujú proti nadčasom, odmietajú robiť nočné, chcú dvojnásobné prémie a „trinásty“ . Cítia sa byť ukrivdení, utláčaní, využívaní, nespravodlivo hodnotení za svoju prácu.

Zamestnávatelia škrípu zubami nad výkonnosťou svojich zamestnancov. Zdajú sa im leniví, nedisciplinovaní, nevďační, nevidiaci si ďalej než po nos. Stále ich musia kontrolovať, nič poriadne nespravia ak nad nimi niekto nestojí, v jednom kuse len hľadajú cestičky ako dostávať peniaze za nič a stále chcú len viac a viac.

Celé toto napätie vyviera z neschopnosti vzájomne sa pochopiť. Zamestnanci nevedia alebo nechcú porozumieť problémom zamestnávateľa, a ten naopak, nemôže alebo sa nechce zaoberať starosťami svojich zamestnancov.

Zamestnancov nezaujímajú problémy firmy. Sú im ukradnuté nedostupné pohľadávky, nízka pridaná hodnota, režijné náklady, vysoké dane, reklamácie, tvrdý boj o každú zákazku. Zamestnávateľ je pre nich namyslený horenos, ktorý nič nerobí, len sa preváža za „ich peniaze“ na drahom aute a pije kávičku vo svojej krásnej kancelárii. To, že celé dni zháňa zákazky, jedná s klientmi, manažuje chod firmy, rieši množstvo problémov a často pracuje i štrnásť hodín denne za cenu vlastného zdravia, to už, žiaľ, nevidia.

Zamestnávatelia zase prijímajú zamestnancov sťa „nutné zlo“. Nevidia ľudí, ale čísla. Peniaze, ktoré ich zamestnanci stoja. Ak ušetria na mzdách, zostane viac pre firmu a im na výplatu, tak prečo by mali zvýšiť prémie? Predsa ich cieľom je maximalizovať zisky a nie „robiť charitu“. To, že zamestnanec má problém zo mzdy vyžiť, že by si za svoju prácu zaslúžil viac, ich netrápi. Veď predsa neplatí až tak zle a vôbec, môžu byť radi, že majú prácu!

Každý myslí len na seba a nechce vidieť nikoho a nič iné. Človek je tvor sebecký, v súčasnej dobe, zdá sa, dvojnásobne. Každý zamestnávateľ by si však mal uvedomiť, že bez zamestnancov niet firmy a nespokojnosť sa odráža na kvalite práce. Zamestnanci by mali mať jasno, že ich živí a ak zamestnávateľ skrachuje, spolu s ním padnú i oni.

Napísala MonYenn

Komentáre k článku: Zamestnávateľ verzus zamestnanec

  1. jozef 23. júla 2009

    MonYenn super si to napisal.Je to proste zacarovany kruh.Kazdy ma svoje problemy a nehladi na toho druheho.Ja som si uz tiez ponadaval na svoju sefku a ona urcite na mna :-).To sa nikdy nezmeny ludia budu chciet stale viac a viac.Ci sef alebo jeho zamestnanec vsetci sme rovnaky.Nech ziju nasi sefovia :-)

  2. Robert Zelník 5. augusta 2009

    Zamestnávatelia a zamestnanci v tradične usporiadanej firme nikdy nenájdu spoločnú reč, pretože ich záujmy sú postavené do protikladu. Protikladné záujmy sa dajú eliminovať tým, že sa prejde k partnerským vzťahom v rámci firmy. To samozrejme tiež obnáša svoje riziká, ale podľa mňa to stojí za to.

  3. lili55555 14. decembra 2009

    Ja mam zamestnavatela ktory do nas vyryva stale a pre nic za nic a nechceme ani od neho vyssiu mzdu aj ked dostavame minimalnu mzdu co je v hrubom nejakch 290 Eur Jednoducho si stale na nas nieco najde tak mi nehovorte ze mi chceme od nich viac ked nechceme a oni naozaj nic nerobia len vysedavaju na kaviarni kde pracujem na kavicke a este aj tovar za nich vyplacame aj tak sme zle…

  4. shifty 11. februára 2011

    nemozem chodit na obedy do jedalne v praci,lebo mam pankreas a dal som im potvrdenie od gastroenterologa,nechcu mi to uznat kym neidem do blavy k firemnemu lekarovi, ktory robi u nas preventivky.podla mna ked som odoslal papier tak tam nie som povinny ist, ale prosil by som vas nazor.dakujem

  5. Miro Veselý 12. februára 2011

    shifty spýtajte sa na to svojho lekára, ten bude poznať legislatívu. napadá ma kacírska myšlienka. ak firma chce aby to posúdil ich lekár, nech vás k nemu pošle v rámci pracovnej doby a na ich náklady. je to ich nedôvera k vášmu lekárovi.

  6. shifty 12. februára 2011

    dakujem Miro-v zakonniku je ze treba doniest potvrdenie od specializovaneho lekara.a od toho mam.podla mna porusuju zakon lebo kazdy si lekara urcuje sam.a nie som povinny ist k ich zmluvnemu lekarovi.co ty na to hovoris

  7. Miro Veselý 12. februára 2011

    shifty je otázka, či tvoj lekár je špecializovaný v zmysle či je to „posudkový“ lekár. nemusí nutne byť. v tomto sa nevyznám, takže neviem poradiť

  8. Lukáš 24. septembra 2011

    Má zamestnavateľ právo stiahnuť zamestnancovi dovolenku s odvovodnením že kvoli marodke nemá z čoho zapalatiť odvody tak musí stiahnuť dovolenku?

  9. Martin 2. augusta 2014

    Chamtivost nepozna hranice(chamtivost zamestnavatelov)

  10. Miro Veselý 2. augusta 2014

    Martin hmmm, neraz sa dá počuť sťažnosť zamestnávateľov, ktorí hovoria to isté o zamestnancoch. Možno je chamtivosť všeobecne ľudská vlastnosť…

  11. Zoja 11. februára 2015

    Som učiteľka na ZŠ a napriek vysokej chorobnosti naša riaditeľka odmietla vyhlásiť chrípkové prázdniny. Škola sa zavrie len v piatok a v tento deň nás vyslovene núti vypísať si dovolenku alebo PN a máme zakázané prísť do práce, aj keby sme chceli. Môže nás k tomuto všetkému nútiť???

  12. tatino 15. apríla 2015

    Veľká pravda !

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: