Ako sa skrýva diskriminácia v inzerátoch?

Aj vy ste už čítali desiatky inzerátov začínajúcich textom: „Mladý dynamický kolektív s možnosťou rastu“…?

Na úvod si zacitujme zo zákonníka práce:

ZÁKLADNÉ ZÁSADY

  • Čl. 1. Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.
  • § 13. (1) Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

O tom, ako sa „nenápadne“ pokúšajú tieto časti zákonníka práce obísť niektoré podniky, svedčia aj inzeráty na voľné pracovné miesta, kde nájdete vetu podobnú tejto:

„Mladý, dynamický kolektív s možnosťou rastu“ hľadá na doplnenie svojho tímu…a podobne. Z textu inzerátu je zrejmé, že hľadajú niekoho rovnako mladého, dynamického, ktorého budú môcť „nechať vyrásť“.

Firmy zadávajúce takýto text inzerátu teda vedome obchádzajú Zákonník práce a automaticky z výberového konania vylúčia uchádzačov, ktorí sú už povedzme vo veku 40 a viac rokov. Ak uchádzač v tomto veku uvidí text takéhoto inzerátu, je mu jasné, že na uvedenú pracovnú pozíciu chcú niekoho mladého a že on nie je pre nich vhodným uchádzačom. Nezašle automaticky teda ani takejto spoločnosti , nakoľko predpokladá, že nemá šancu. Ani preukázať svoje doklady o vzdelaní, ani na to, aby sa zúčastnil výberového konania a mal možnosť prezentovať svoje životné skúsenosti.

Pritom kandidát (kandidátka) na voľné pracovné miesto, ktorý do uvedenej, niekedy „nechcenej“ skupiny uchádzačov patrí, má oproti mladým uchádzačom často bez praxe hneď niekoľko výhod:

  • V prvom rade sú to najmä skúsenosti, od ktorých sa odvíja množstvo iných výhod:
  • má možnosť porovnávať, kde ktorý spôsob práce fungoval lepšie a preto môže nájsť najlepšie riešenia
  • Poväčšine vie svoje skúsenosti využiť rozumne, uvážlivo
  • Nakoľko má za sebou zrejme už niekoľko zamestnaní, vie rozoznať a oceniť spravodlivý prístup zamestnávateľa
  • Nie je už poväčšine viazaná (viazaný) rodičovskými povinnosťami a preto je flexibilnejší, čo sa týka pracovného času a práce nadčas
  • Vie si oceniť a vážiť dobrého zamestnávateľa a preto býva vernejší, lojálnejší voči zamestnávateľovi
  • Fluktuácia je v tejto kategórií ľudí nižšia, nakoľko nemajú už chuť a často ani odvahu striedať zamestnávateľov len preto, aby skúsili, kde je to pre nich „naj“.

Takže na záver by som chcela zhrnúť, že prístup firiem, ktorý som spomínala na začiatku článku nie je len nepriamo v rozpore s ustanoveniami zákonníka práce, ale je to prístup, ktorým si sami obmedzia výber z možných dobrých kandidátov na inzerované pozície. Preto by sa mali vo výbere rozhodovať na základe stanovených kritérií (vzdelanie, jazykové znalosti, odborné znalosti a zručnosti a pod.) a nevyradiť kandidáta ešte predtým, ako mu dajú šancu a právo prejaviť sa pri osobnom pohovore.

Napísala Mortysha

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: