Živná pôda pre mobbing

  • na pracovisku vládne jednotvárnosť a nuda – možný páchateľ má dostatok času na zlé myšlienky a spriadanie intríg a úkladov, ako aj na ich realizáciu,
  • zlý štýl riadenia – vedenie podniku, jeho šéfovia vždy určujú rozhodujúcou mierou morálnu úroveň firmy, ako aj akceptáciu určitej formy správania sa jednotlivých pracovníkov,
  • konkurenčný tlak a strach z nezamestnanosti – obava zo straty zamestnania, strach zo šikovnejších kolegov, nízka sebadôvera, rôzne formy zakomplexovanosti, hnev, frustrácia, túžba po moci, snaha získať postavenie, dominanciu či členstvo v určitej skupine sa často menia na agresiu,
  • určité osobnostné predpoklady: potešenie z manipulácie s ľuďmi, potreba pútania pozornosti, potešeniu z utrpenia druhých, krutosť, agresivita, žiarlivosť, hrubosť a iné.

K vzniku mobbingu netreba žiadne výnimočné podmienky, ako napríklad prítomnosť patologického sadistu, či absenciu disciplíny na pracovisku. Najčastejšie vzniká v normálnej skupine, kde sa agresori môžu javiť ako celkom normálni ľudia, často v skupine obľúbení. Najmä v zárodku sa nedá jednoznačne určiť, kedy sa jedná o nevinný žart a kedy už ide o mobbing. Vzťahy účastníkov mobbingov majú na rozdiel od žartu svoju dynamiku a zákonitý vývoj. Ide o nasledovné stupne:

  1. Zrod mobbingu. V každej skupine sa nájde niekto menej obľúbený, koho ostatní viac, či menej odmietajú a ohovárajú a robia si na jeho účet rôzne posmešky. Ak sa tomu obeť nebráni a nik sa jej nezastane, tlak sa postupne zosilňuje a narastá agresia.
  2. Pritvrdzovanie. Nastáva vtedy, keď v skupine rastie napätie z náročnejších úloh a outsideri inštinktívne slúžia ako ventil na uvoľnenie napätia. Ďalšou možnou príčinou tejto fázy je aj to, keď sa v jednom kolektíve stretnú dvaja alebo viacerí agresori, ktorí používajú násilie na uspokojenie svojich potrieb, niekedy dokonca na obveselenie celej skupiny.
  3. Vytvorenie jadra. K hlavnému agresorovi sa postupne pridávajú ďalší, až sa vytvorí skupinka tyranov, ktorí už systematicky pôsobia na svoje obete.
  4. Prijatie. Väčšina prijíma normy agresorov a pridávajú sa ďalší.
  5. Totalita. Mobbing sa stáva normálnym správaním na pracovisku.

Dobrý šéf by si mal všímať vzťahy na svojom pracovisku, aby zachytil všetky možné náznaky agresie ešte v zárodku. Musí sa snažiť o prevenciu a zo svojich podriadených vytvoriť efektívnu skupinu, kde platí právo a spravodlivosť a vládne dôvera , autorita, vzájomná úcta a solidarita.

Väčšina firiem ešte stále ignoruje fenomén mobbingu. Neuvedomujú si, že psychická vojna je drahá. Obete mobbingu mávajú veľké zdravotné problémy a sú často práceneschopné. Šikanovaní zamestnanci dlhodobo podávajú výrazne znížený pracovný výkon. A aj mobberi spotrebovávajú časť svojej pracovnej energie na vymýšľanie nových intríg a zlomyseľností.

6× koment k článku Živná pôda pre mobbing

  1. Aj ja sa pridávam, pracujem vo verejnej službe a jeden , nie práve môj nadriadený si kompenzujeme svoje postavenie, nakoľko ja nemám vysokú školu, tak mi to patrične dáva najavo. Už raz som si s nim vyjasňovala problém a trošku bol pokoj, a tak ako som predpokladala, že sa mi to vráti, len neviem, kedy, tak teraz to mám, a je to ešte horšie. Je to arogantný, ješitný a priam mi pripadá psychicky chorý človek, ktorý má problém sám so sebou, a takto si pozdvihuje asi svoje mužské nadriadené ego. Chystám sa za nadriadenou, ale neviem či pochodím, pretože to sú ľudia, ktorí si zakladajú len na tituloch. Asi najhorší je mobbing na pracovisku, kde trávime väčšinu svojho života, a miesto toho, aby sme si spríjemňovali život, tak si ho, resp. nám ho ničia ľudia, ktorí sú nevyrovnaní, psychicky labilní, ale hlavne majú nadriadenú funkciu. Takže mi asi začína poriadny teror, ale ja som silná osobnosť a ja to vydržím.

  2. Ja som roky odolávala, tiež som bola silná osobnosť, zažívam na pracovisku bossing, už psychický teror, môžem povedať od človeka, kt. mi nesiaha po členky. tiež pracujem vo verejnej správe a tým tyranom je volený predstaviteľ, jr to totálny hlupák. Ja VŠ mám, ale po odovzdaní diplomu mi zobral osobné hodnotenie. Práce mi navyšuje, peňazí uberá, dal si také pracantky k sebe, kt. robia tak ako im diktuje, robím tam roky ale nič neviem, všetko robím zle a pod. Viem, že papierovej robote nerozumie a ani nevie čo všetko robím, No pochopila som prečo robím zle, nerobím špinavú robotu. neznesie pochvalu na moju osobu, ktorej sa mi dostáva často od občanov, za to som trestaná. Čo je najväčšie tragédia, že obete sú postihnuté po každej stránke a ešte sa im radí dať výpoveď, prečo, že robotu robím ako najlepšie viem a nejaký psychopat sa nevie vpratať do kože ostane nepotrestaný hoci porušuje Ústavu SR, ZP, antidiskriminančný zákon, porušuje ľudské práva, čo sme to za štát? Voliť sa môže kadejaký debil, potom to tak vzpadá a postivý zamestnanec sa nemôže ničoho dovolať, fuj.

  3. tento štát živí vela magorov, a že sú to aj volení funcionári vieme už pár rokov, a je jedno ktorá vláda tu je, vždy je to rovnaké, patolízači, klamári, donášači, intrigáni, takí majú prím u politických strán, obyčajní ludia sú na tretotriednom mieste, nežná revolúcia v 89′ bola príliš slabá, a príliš nedokonalá, ked dovolila komoušom prezliect červené kabáty za dnes už elegantnejšie modré, a tvrdit že demokratickejší než oni nie je ani pápežská stolica. Vždy som tvrdil po roku 2006, že Cigán s a vráti a bude ešte zvrátenejší, vela ludí neverilo, dnes sato ukazuje na božom svetle, veriaci nie som, takže ani KDHáci všivaví mi nie sú po srsti, o fetákom nejdem ani začínat a tá posledná strana nestojí ani za psí štekot.

  4. rovnako pracujem vo verejnej sluzbe, problemy mam s priamou nadriadenou. nikto s nou nemohol vydrzat v kancelarii ked bola este len radovou zamestnankynou, milovala donasanie. tak sa z nej pred par rokmi stala veduca a nasledkom boli uz kopy vypovedi – clovek radsej odisiel z “tepleho miesta” akoby sa mal nechat kazdodenne deptat. samozrejme, vedenie organizacie nic neriesi, prebehli iba velke ceremonie, nejake tie pisomne pokarhania pre nu, ale zlepsenie sa nikdy nedostavilo, iba sme si narobili problemy. starsie kolegyne radsej chodia ako zive mrtvoly a doma si poplacu, cele rodiny su z toho chore, lebo chodime domov zdeptane. samozrejme veduca vysmiata. hra tam na nas kazdy den divadlo, vycvicila si par ritoleziek, tie sa maju ako vo vaticke. najlepsie je odist, ale potom si clovek polozi otazku, preco? preco by som to mala takto riesit? radsej prist o pracu a nechat si pospinit meno? lebo samozrejme, ked sa potom objavia nejake chyby v “niekoho” praci, tak sa to bude zvalovat na mna, lebo sa uz nebudem moct branit. navyse, myslim si, ze so zlom treba bojovat a nie sa plazit na kolenach. ale ja uz fakt neviem kto nas tam zachrani, kazdy len mavne rukou, ze taketo veci sa deju vsade, ale podla mna taketo nie. uz nevladzeme bojovat, je nas len par co este bojujeme a protivnicka je silna. preco sa toto toleruje? potom pochybujem o moralnej urovni nasej spolocnosti.

  5. Na internete bol podrobný článok o socipoatovi a jeho vlastnostiach. Využíva ludí, je zlý intrigán, neuznáva názory druhých iba svoje aj keď je pravda na ich strane. Bolo tam vymenovaných vela zlých vlastností.

    Sociopat
    Je porucha osobnosti, chorobný alebo nenormálny vzťah k sociálnemu prostrediu najčastejšie vyvolaný zlými sociálnymi vzťahmi, prejavujúce sa neprispôsobivosť, odmietaním sociálnych noriem a hľadaním viny v okolí.
    Postihnutý sociopatií = psychicky chorý človek, ktorý nič necíti k druhým ľuďom.

  6. Som toho svedkom v nadnarodnej prosperujucej spolocnosti, kde by to clovek necakal…Nikdy som sa na to, co sa deje u nas v praci nepozeral tymto pohladom, ale po precitani clanku az priliz vela faktov zodpoveda pracovnemu prostrediu. Po krize sa stavy nemenili, prace ubudalo a v kolektive zacinali byt podstatne veci ako “vypnutie” pri kavicke s klegami. Dva roky je to skutocne u nas tradiciou,cca hodinka rano a hodinka poobede. Zucastnuju a inicijuju ju kolegovia – bez ucasti sefa, ktory im to toleruje, pretoze sa mylne domnieva, ze tam dochadza k tmeleniu kolektivu. Postupne sa vsetci , aj novi kolegovia, prisposobili tejto atmosfere akoze “dream team”, az na par vynimiek – vratanie mna, ktorych ohovaranie a intrigy nezaujimaju, pretoze to je samozrejme hlavna tema tychto “porad” a potom im teda ostalva rola tercov utokov a nezmyselnych poznamok. Na cele so sefom, ktory je nedotknutelny a svojou nulovou pracovnou moralkou sa netaji, sa to ruti do katastrofy. Bude zaujimave, to cele sledovat…Nemusim samozreje zdoraznovat, ze skutocny prinos, co sa tyka pracovneho vykonu ostava niekde za dverami kuchynky…

Napíšte komentár

Tipy na knihy

Tento web píše a prevádzkuje © Miro Veselý |  mv@mix.sk  |  facebook  |  google+  |  instagram  | 

Dozvedeli ste sa niečo užitočné? Pomôžte vašim priateľom nájsť tieto stránky. Zdieľajte ich.