Mobbing je dôsledkom toxických vzťahov

Doba je rýchla a pracovné tempo ešte závratnejšie. To má spolu s ďalšími faktormi vplyv na celkovú klímu na pracovisku, na medziľudské vzťahy s našimi kolegami, nadriadenými i podriadenými. Slovko sa v médiách skloňuje pomerne často, takže u väčšiny z nás nepatrí medzi veľkú neznámu. Teda… aspoň v teoretickej rovine. Keď sa však s mobbingom stretneme v reálnom živote, až príliš často nevieme problém identifikovať, či ani čo si počať, ako sa zachovať. Mobbing sa v istej fáze života môže týkať každého z nás. Nemusíme byť hneď jeho obeťou, stačí, že sme jeho svedkami. Roztočené koleso je potom ťažké zastaviť. Dobrou správou však je, že zastaviť sa dá a ešte lepšou, keď sa už v zárodku podniknú kroky, aby sa vôbec neroztočilo.

martina-javurkova

Aby sme na problematiku vrhli trochu viac svetla, oslovili sme Martinu Javůrkovú zo spoločnosti Dimensions, s. r. o., odborníčku s dlhoročnými skúsenosťami z oblasti náboru a výberu zamestnancov, ktorá sa v súčasnosti venuje predovšetkým kariérnemu poradenstvu a lektorskej činnosti.

  1. Aké poznáme druhy mobbingu na pracovisku a aké sú ich najčastejšie prejavy?

Odborníci z oblastí ako psychológia a sociológia prišli od roku 1976 so štrnástimi rôznymi definíciami, pričom spoločným menovateľom je psychický tlak na obeť. Medzi jeho najčastejšie prejavy patrí kritizovanie, nedocenenie práce obete, ignorovanie alebo znižovanie hodnoty dosiahnutých výsledkov a rozmázavanie neúspechov, zosmiešňovanie, odoberanie právomocí, izolácia – vynechávanie človeka z dôležitých porád či komunikácie, zadržiavanie dôležitých informácií, ohováranie a zlomyseľné klamstvá. Mobbing je často vykonávaný na obeti viac než jedným pracovníkom a niekedy aj s tichým súhlasom vedenia. Jeho cieľom je znížiť kompetentnosť a sebavedomie obete.

Na rozdiel od šikany, ktorá nesie prvky fyzického násilia a je vykonávaná jednotlivcom voči jednotlivcovi, mobbing je konaný poväčšine skupinovo, avšak rozdiely medzi týmito dvomi patologickými javmi sa stierajú a odborníci ich už moc nerozlišujú, lebo ich dôsledky sú podobné.

  1. Podľa niektorých prieskumov sa obeťou mobbingu stáva jeden zo šiestich zamestnancov. Svedkom ponižovania sa stávajú viac ako dve tretiny zamestnancov, ktorí však zostávajú v roli pasívnych pozorovateľov a nezakročia voči tomuto konaniu. Prečo je to tak?

Bohužiaľ, často máme výchovou vtlačený názor, že “nie je dymu bez ohňa”, a teda na obeti sa ten, kto šikanu vykonáva, „nevozí“ len tak bezdôvodne. Ľudia majú tendenciu obviňovať obeť, že si za to môže sama, čomu nahráva aj fakt, že človek pod tlakom, v dôsledku psychického stresu môže dospieť do štádia, že naozaj začne robiť zbytočné chyby, vyhýbať sa kolektívu; v dôsledku poškodeného sebaobrazu sa zhorší jeho sebadôvera a komunikácia, ako aj vzťahy na pracovisku.

  1. Ako sa dajú odstrániť obavy zamestnancov, kvôli ktorým často nedochádza k nahláseniu mobbingu na pracovisku?

Univerzálnym a najlepším spôsobom by bolo, keby mobbing vôbec na pracovisku nevznikol. To znamená, že bez ohľadu na to, či hovoríme o kancelárskom, výrobnom alebo inom pracovnom prostredí, potrebuje manažér venovať čas a pozornosť vzťahom na pracovisku a vykoreniť náznaky mobbingu už v zárodku, hoci aj za cenu prepustenia pracovníka, ktorý by sa o mobbing pokúšal.

Ak už mobbing na pracovisku existuje, potrebuje sa manažér dôkladne pripraviť na riešenie situácie a otvorene komunikovať takzvané pravidlá domu, nastaviť jasnú politiku komunikácie a konania, zaviesť jednoduché pravidlá, čo bude a nebude tolerované, a dôsledne trvať na ich dodržiavaní. Ideálne je komunikovať tieto zásady osobne, celému tímu naraz.

Zamestnanec, ktorý je obeťou mobbingu, môže psychicky trpieť, dokonca môže veriť tomu, že mobbing je štandardným spôsobom pracovných vzťahov. Preto by mu mal vedúci pracovník venovať zvýšenú pozornosť a viac času, nadviazať s ním vzťah založený na dôvere. V neformálnych rozhovoroch sa môže dozvedieť dôležité informácie, ktoré po konzultácii s postihnutým zamestnancom vhodnou formou odkomunikuje tímu.

  1. Ako sa prejavuje bossing a ako sa dá proti nemu bojovať? Čo môže urobiť radový zamestnanec, ktorý je svedkom mobbovania svojho kolegu zo strany nadriadeného?

Táto situácia je omnoho náročnejšia pre zamestnanca, a to obzvlášť v regiónoch s nedostatkom pracovných príležitostí. Bossing sa prejavuje napríklad cieleným zadávaním práce na poslednú chvíľu alebo práce, ktorá nezodpovedá kvalifikácii a pracovnému zaradeniu zamestnanca. Prejavuje sa aj prehliadaním alebo znižovaním váhy dosiahnutých výsledkov, obmedzovaním zákonných nárokov zamestnanca – napríklad manažér trvá na nadpracovaní času, ktorý zamestnanec strávil pri ošetrení člena rodiny. V dlhodobejšom a sofistikovanejšom horizonte sa prejavuje aj blokovaním kariérneho či platového rastu.

Radový zamestnanec môže svojmu kolegovi poskytnúť psychickú podporu, vypočuť ho, povzbudiť ho ku riešeniu – či už rozhovoru so šéfom alebo odchodu z pracoviska.

  1. Mobbing si väčšina z nás spája so šikanovaním buď zo strany rovnako postavených kolegov, alebo zo strany nadriadených zamestnancov. Málo sa však hovorí o tom, že k prejavom mobbingu môže odchádzať aj zo strany podriadeného. Tento druh mobbingu býva síce menej častý, ale predsa sa vyskytuje. Aké sú jeho najčastejšie prejavy a dôsledky?

Áno, aj nadriadený pracovník sa môže stať obeťou mobbingu. Prejavy sú podobné ako pri iných typoch, hlavne však ide o prejavy pohŕdania, ohováranie nadriadeného pred klientmi a kolegami, neplnenie pracovných príkazov, zosmiešňovanie nadriadeného za názory, v neposlednom rade aj otvorený odpor voči všetkým návrhom alebo nariadeniam.

Stretla som sa vo svojej praxi s prípadom, keď na pozíciu manažérky bola prijatá skúsená pracovníčka z externého prostredia. Na uvoľnené pracovné miesto si však robila nádeje dlhodobá pracovníčka oddelenia, ktorá veľmi zle znášala fakt, že pozícia nebola ponúknutá jej. Spolu s kolegyňami vytvorili také nepríjemné prostredie, a pracovali tak, že takmer zablokovali činnosť oddelenia, pričom navonok vyzerala situácia ako problém manažérky. Tá v skúšobnej dobe odišla, pretože nemala chuť bojovať s veternými mlynmi.

Dôsledkami tolerovaného alebo prehliadaného mobbingu nadriadeného pracovníka a nedostatku vhodnej podpory zo strany organizácie sa táto pripravuje o skúsených, produktívnych lídrov, ktorí len málokedy ostanú pôsobiť v patologickom prostredí.

  1. Prečo väčšina obetí mobbingu nepodnikne žiadne kroky na svoju obranu?

Jeden z najtypickejších dôvodov, s ktorým sa stretávam najčastejšie je, že obeť mobbingu má tendenciu vidieť chybu – alebo hľadať chyby – v sebe. Neustále ustupuje a znižuje svoje sebavedomie tým, že si nestojí za svojimi hodnotami a netrvá na svojich právach vyplývajúcich z jej ľudskej dôstojnosti. Postupne sa dostáva do začarovaného kruhu, keď už nemá kam ustúpiť, a zároveň stráca vnútornú silu – sebavedomie – ktoré by mu umožnilo nastaviť zdravé hranice vo vzťahoch.

Často je táto tendencia pretrvávajúcim vzorom správania osvojeným už v školskom veku, v škole alebo v rodine. V našom kultúrnom rámci tiež existuje niekoľko silných myšlienkových vzorcov pretavených do metafor a prísloví ako napríklad “múdrejší ustúpi”, alebo “človek si zvykne na všetko, aj na šibenicu”. Toto sú však myšlienkové pasce, ktoré majú veľmi deštruktívny vplyv na sebavedomie a sebaúctu človeka.

Nemôžeme vynechať ani dôvod ako nedostatok pracovných príležitostí v niektorých regiónoch a finančné záväzky, ktoré zväzujú obeti šikany ruky a znemožňujú jej konať tak efektívne, ako by možno vedela a chcela, keby dokázala nájsť pracovné uplatnenie v spoločnosti so zdravými vzťahmi na pracovisku.

V neposlednom rade môže byť človek, ktorý sa stal obeťou mobbingu v takej pozícii, že cíti veľkú zodpovednosť za svoju prácu, možno už do nej investoval množstvo svojho talentu a vedomostí a nechce všetko tak povediac hodiť za hlavu.

  1. Čo vlastne vedie na pracovisku k vývinu takýchto patologických vzťahov? Aké sú príčiny mobbingu?

Keďže všetko, čo vidíme a vnímame navonok vychádza zvnútra každého človeka, príčinou je charakter – respektíve nedostatok etických hodnôt vo vnútri človeka. Vo firmách, na pracoviskách ako pod mikroskopom vidíme všetky kvality, ale aj neduhy našej spoločnosti. Pracovné kolektívy sú modelom, vzorkou toho, aký je stav spoločnosti celkovo a mobbing je dôsledkom, nie príčinou toxických vzťahov.

Napriek množstvu vysokých škôl s humanitným zameraním, nepestujeme klasické cnosti ako skromnosť, úcta, čestnosť; vytráca sa kultivovanosť prejavu, ohľaduplnosť a naopak, v kníhkupectvách sa týčia pyramídy návodov na rýchly a bezprácny úspech. Na úspechu a bohatstve nie je nič zlé, avšak dostatok moci a bohatstva odkrýva charakter človeka. Niekto ich využije na konanie dobra, iný na povyšovanie sa a šikanu.

O vplyve kultúry prezentovanej cez komerčné televízie a časopisy hádam ani nemá cenu hovoriť, avšak – aké etické hodnoty môže pestovať mladý človek, ktorý nečíta, nevzdeláva sa a trávi väčšinu času konzumným spôsobom života? Z mladých ľudí vyrastajú dospelí, ktorí na pracovisku kopírujú svoje podvedomé či vedomé vzory. Neprestáva ma napríklad prekvapovať obdiv mladých ľudí ku “Vlkovi z Wall Street”, ktorý zobrazuje bezcharakterného, drogovo závislého – ale úspešného a bohatého – muža. Nemám problém s tým, že takéto filmy vznikajú, len mi chýba adekvátna protiváha.

  1. Existuje niečo ako typická obeť mobbingu, alebo sa to nedá takto paušalizovať?

V princípe každý, kto sa niečím výrazne odlišuje alebo nezapadá do firemnej kultúry sa môže stať obeťou mobbingu. Menej známym faktom je, že v nefunkčných organizáciách sa obeťou najčastejšie stane produktívny, inovatívny človek, ktorý efektívne a tvorivo rieši problémy, alebo idealisti, ktorí veria vo svoju prácu. Takíto ľudia narušujú komfortnú zónu kolektívu a od toho je len krôčik ku penalizácii “nevhodného” správania.

Častými obeťami mobbingu sú aj inak odlišné osoby, napríklad žena v mužskom kolektíve alebo muž v ženskom, vekovo najstarší alebo najmladší pracovník, jediná rozvedená či rozvedený alebo pracovníčka s dieťaťom v kolektíve bezdetných a takto by sa dalo pokračovať aj ďalej.

  1. Naopak, existujú určité osobnostné charakteristiky typického mobbéra?

Tí, ktorí mobbujú sa často cítia ohrození kompetentnými a tvorivými kolegami. Môžu sa obávať možných zmien, pociťovať strach zo straty – možno aj neoprávnene získanej – autority. V istých pracovných prostrediach ale môžu konať účelovo, s cieľom získať nejakú výhodu, napríklad povýšenie tým, že vyštvú kompetentnejšieho človeka. Mobbér cíti vnútorné právo na akékoľvek neférové konanie a vie si ho skvele racionalizovať, len aby si ochránil svoje privilégiá. Mobbérom sa v podstate môže stať ktokoľvek, kto cíti ohrozenie, krivdu, alebo má nedostatok sebavedomia. V extrémnom prípade môže ísť o človeka, ktorý nachádza potešenie v ponižovaní a utrpení iných ľudí.

  1. Aké sú negatívne dôsledky mobbingu jednak pre poškodeného, ale aj na pracovné prostredie, ostatných zamestnancov, zamestnávateľa?

Dopady mobbing sú ohromné, pretože je nebezpečný svojou plíživosťou a často ho obeť aj organizácia zachytia príliš neskoro. Hoci sa odohráva na psychickej rovine, jeho dôsledky sú vážne zdravotné problémy od psychologických ako syndróm vyhorenia, depresie, posttraumatická stresová porucha, po karidovaskulárne, kožné alergie, ťažkosti so žalúdkom a problémy so spánkom z dôvodu neustáleho stresu. Dokonca svetová odborná verejnosť hovorí o mobbingu ako o nekrvavých pracovných úrazoch. Človek v strese je náchylnejší na všetky ochorenia, a tým je zasiahnutá aj jeho rodina a narušuje to jeho sociálny a spoločenský život. Zamestnávateľ má nesporné ekonomické straty spôsobované neefektivitou a PN-kami, fluktuáciou zamestnancov a znížením produktivity, keďže na pracovisku panuje zlá atmosféra.

Sekundárne, mnohé obete sa môžu dostať do takého zlého psychického stavu, že si vôbec neuvedomujú, čo sa s nimi deje a po prekonaní zdravotných ťažkostí sa môžu úplne odmietať zamestnať, sú neschopní vrátiť sa do pracovného procesu, alebo sa zamestnávajú na pozíciách pod svoju kvalifikáciu. Tým organizácia stráca talent a potenciál k rastu, a rovnako spoločnosť ako celok pociťuje výpadok kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sa môžu v dôsledku zdravotných problémov stať poberateľmi rôznych dávok, či už podpory v nezamestnanosti alebo invalidného dôchodku.

  1. Ako sa dá účinne brániť, keď sa už človek stane obeťou mobbingu? Existuje vôbec cesta von?

Ako prvé riešenie sa ponúka možnosť okamžitého odchodu z pracoviska. Bohužiaľ, týmto sa pre šikanového človeka nič nevyrieši, pretože svoje myšlienkové vzorce a presvedčenia si berie so sebou na nové pracovisko. Je to podobné situácii, keď si žena opakovane nachádza partnera alkoholika alebo tyrana. Cestou von je vnútorná premena človeka. Základom celého ľudského života je myšlienka. Čo si o sebe človek myslí, to, čomu verí, sa prejavuje tým, ako sa cíti, a navonok sa manifestuje jeho konaním. Preto každému človeku, ktorý sa stal obeťou mobbingu odporúčam, aby v prvom rade obnovil, budoval a posilňoval svoje sebavedomie. Keď sa zmení vnútro človeka, nastane domino efekt – zmena správania jeho okolia k nemu.

  1. Aké sú najúčinnejšie preventívne opatrenia zo strany vedúcich zamestnancov a zamestnávateľa?

Ako som spomínala už skôr, najlepšou prevenciou sú jasné pravidlá, jasná komunikácia a dôslednosť v dodržiavaní pravidiel s nulovou toleranciou voči prejavom mobbingu. Toto býva účinným spôsobom, ako môže manažér rozvíjať zdravé vzťahy na pracovisku.

Mobbing sa odohráva na individuálnej úrovni, nie na úrovni zamestnávateľa. Standfordský experiment profesora Zimbarda v extrémnej podobe ukázal, že človek, ktorý dostane hierachickú moc s atribútmi – napríklad oblečením – sa môže tak neuveriteľne zmeniť, že sa stane tyranom svojich blížnych. V našom pracovnom prostredí sa stáva, že napríklad nadriadení pracovníci môžu mať šnúrku na ID kartičku inej farby ako radoví zamestnanci, alebo agentúrni pracovníci majú inú uniformu ako kmeňoví a tak podobne. Stálo by za zamyslenie, aké “odznaky moci” zamestnávateľ poskytuje a komu, a následne pracovať na ich odstránení.

  1. Existujú aj nejaké preventívne opatrenia zo strany čerstvo nastupujúceho zamestnanca, ktorými môže znížiť riziko, že sa stane obeťou mobbingu?

Vrátim sa k téme sebavedomia. Čerstvo nastupujúci zamestnanec by si mal byť vedomý toho, že bol prijatý do zamestnania na základe svojich zručností a skúseností a na základe toho, že spoločnosť potrebuje pracovníka na danej pozícii, teda jeho. To, že je aktuálne najnovším členom kolektívu v žiadnom prípade neznamená, že musí strpieť správanie, ktoré znižuje jeho ľudskú dôstojnosť. Práve začiatok nového pracovného vzťahu je výbornou príležitosťou jasne vymedziť hranice.

Zhováral sa: Rastislav Teplánský

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Meno alebo prezývka
Email (nezobrazí sa)