Mobbing – psychický teror na pracovisku

Mobbing – cudzie slovo – viete, čo sa za ním skrýva? Obrazne povedané hnis.

Pojem mobbing pochádza z anglického „to mob“, čo vo voľnom preklade znamená „napadnúť, prepadnúť, či vrhať sa“. Pod mobbingom, čiže psychickým terorom rozumieme trvalé, systematické a intenzívne útoky, intrigy a šikanovanie väčšieho počtu pracovníkov alebo nadriadeného voči jednotlivcovi alebo menšej skupine.

Ide o ťažkú poruchu komunikácie alebo vzťahov v kolektíve spolupracovníkov, o formu nežiaducej agresivity v medziľudských vzťahoch, o najzávažnejšie deformácie sociálnych vzťahov, rolí a noriem života.

Mobbing nepoškodzuje iba obete, ale aj agresorov a ostatných členov skupiny. Trpí ním kolektív ako celok. Jeho následky nie sú ohraničené, šíri sa i za hranice postihnutej skupiny a môže zasiahnuť kohokoľvek. Mobbing spôsobuje obetiam obrovské psychické utrpenie, čím môže poškodiť psychické zdravie a často zanecháva aj trvalé následky.

Mnohým konfliktom, napätiam a treniciam sa v pracovnom živote nedá vyhnúť, väčšinou však nemajú s cieľavedomým psychickým terorom nič spoločné, ani pri nich nejde o systematické prenasledovanie konkrétnej obete.

O šikanovaní a mobbingu hovorí pracovné lekárstvo až vtedy, keď sa na niektorú osobu alebo skupinu útočí systematiky a dlhý čas (aspoň raz za týždeň aspoň pol roka). Je to však pomerne prísne kritérium. Obeť mobbingu totiž môže trpieť už po niekoľkých dňoch. Na druhej strane tak dlhý čas často trvá, kým sa "proces mobbingu" vôbec spustí.

Mobbing sa rozvíja často veľmi pozvoľna

Mobbing nikdy nezačína skokovo, náhle a naplno. Naopak – prvé prejavy môžu byť veľmi málo čitateľné, celkom nenapadnuteľné. Tu padne nejaká dvojzmyselná slovná narážka, inokedy žiadosť o prácu, ktorá možno nie je celkom v poriadku. Ako plynú týždne, pribúda množstvo takýchto prejavov, ale pozvoľna. Je ich málo a tak sa nikto nesťažuje. Nie sme krehotinky, niečo vydržíme. Vydržíme a pritom si aj zvykneme. Po niekoľkých mesiacoch už je možno šikanovanie celkom zrejmé všetkým, ale zároveň sú už aj zvyknutí. "To je ten náš malý hlupáčik" povedia si možno o obeti mobbingu – jednoducho – zvykli si na dané pomery. A obeť na utrpenie. Práve to je zákerné. Pri pomaly narastajúcom probléme je ťažké povedať "a teraz dosť!".

  • Predsa sa neozvete po malej uštipačnej poznámke?
  • No ak prichádza denne, prečo by ste sa mali ozvať práve po desiatej poznámke? 
  • A keď sa neozývate, zvýši sa trocha uštipačnosť poznámok. Ozvete sa teraz? Nie.

Spúšťacím mechanizmom mobbingu je vždy konflikt, ktorý býva väčšinou banálny a niekedy má charakter náhody. Najčastejšie sa mobbing vyskytuje medzi rovnako postavenými. Psychický teror vládne najmä tam, kde šikanovanie a intrigy majú zelenú a stávajú sa rutinou.

Rutinou sa stávajú práve preto, že začali len v drobných náznakoch a prejavoch. Stali sa zvykom a normou. Preto sa môžu zhoršovať až do rozmerov, ktoré by šokovali novoprichádzajúceho zamestnanca, no pre "domácich" to nie je nič zvláštne.

30× koment k článku Mobbing – psychický teror na pracovisku

  1. chameleon hovorí:

    Ja som pracoval v štátnej správe v sfére, kde by si každý povedal, že tam sa to nikdy nemôže stať, ale ja som to tam zažil. Moja skúsenosť je, že som rok navštevoval psychiatra a spolupracovníci aj keď sľubovali, aj tak potom všetko zamlčali a orgány činné v trestnom konaní nič nevyšetrili. Najlepším riešením bolo pre mňa odísť. Je to už niekoľko rokov a stále nie som taký, aký som bol predtým.

  2. eleonora hovorí:

    … chameleon… ale verím, môže sa to stať všade a je to strašne smutné – a hlavne ten postoj ostatných kolegov. z toho sa človeku zdvíha žalúdok

    … môže sa mobbingom označovať aj rok trvajúci psychický nátlak vedenia firmy na všetkých zamestnancov na tému “máte ma rada?… lebo kto ma nemá rád, ten ma nenávidí…” …. lebo asi pol roka som sa na tom bavila, srandovali sme … ale po pol roku sa mi otázka tohto znenia zdala trápna, a keď sa každá debata – či na porade, alebo volne pri vstupe do kancelárie,…ukončenie telefonátu, …každý výstup, v ktorom vás niekto obviňoval z banálnej, často vymyslenej chyby (na udržanie pracovného napätia) sa končil touto otázkou… zarážajúce?… no poviem, že mi z toho bolo “natyčku”… a nebudem tu radšej popisovať situáciu, keď som psychicky nevydržala a po hodine nadávania padla táto otázka a moja odpoveď bola… “no, nie”…
    … nechápem, prečo sa ostatný kolegovia tvárili, že sa nič nedeje, že sa ich nič nedotýka, … tak asi nemám taký silný žalúdok, aby toto spracoval…

  3. zebricka hovorí:

    podľa mňa je mobbing veľmi rozšírený – hlavne u nás na východe SR.
    Pracovala som na miestnom obecnom úrade, kde sa mobbing na moju osobu (ZŤP – takmer som sa prebudila v nemocnici) ) začal, keď nastúpila nová”kolegyňa) – záver – mňa vyrazili a ona zostala. Dlho som to nevedela spracovať a malo to vplyv na môj zdravotný stav – následky sa prejavujú aj v súčasnosti.
    V súčasnosti mám vynikajúcu prácu a vynikajúcich nadriadených (ktorí rešpektujú moje podlomené zdravie a nevadí im ak musím ísť k lekárovi ako to bolo predtým), ale ešte stále ráno vyrážam do práce s obavou, či sa nestane niečo zlé aj v tejto práci. Takže neviem to spracovať ani po 3 rokoch.

  4. Kika hovorí:

    Chcem poprosit o radu ako mam postupovat: napadla ma fyzicky konatelka firmy, pre ktoru som dlhe roky pracovala. Uz som im nebola potrebna tak sa ma chceli zbavit zo dna na den…kedze sme sa nedohodli na podmienkach odovzdania dokladov…ja som totiz ziadala predtym prevzatie a uhradu faktury za posledny mesiac a konatelka nebola ochotna to urobit (ja si myslim, ze bola pripravena mi ju aj nezaplatit)…napadla ma, nechutne mi vynadala a tahajuc ma za ruku ma vysmarila pred dvere!!!!! Svedkom bola jedna kocka – ich zamestnankyna, krik rev a nadavky na moju adresu poculo viac ako 10 ludi v tej chvili… Na ruke mam podliatiny, chrbat poskriabany, tricko roztrhnute…a o psychike ani nehovorim….co je ale najlepsie, urcite sa skoncila moja spolupraca s firmami, s ktorymi som mala vybudovany dlhorocny koretktny vztah… Co robit?
    Moze sa mi pripadne ozvat nejaky pravnik, ktory ma s takymto jednanim uz skusenosti?
    Dakujem moc.

  5. Zuzka hovorí:

    Tak, pracujem v štátnej správe – Okresný súd už niečo 20 rokov, mobbing na moju osobu bol vykonávaný asi 1 rok nepretržite, prekonala som to, aj keď s pohrozením sťažnosti-písomnej, na druhú osobu ( argumenty mám stále v zálohe). Išlo o to, že naše vedúce si môžu dovoliť všetko, čo sa im zachce, ponižovať a degradovať kedy a ako, proste voľná ruka. Vyhrážky, že P-čko si nemôžem zobrať, a ani chorá nemôžem byť, 900 spisov na opise, som prekonala. Som tu, fungujem a stále pracujem a myslím že predpisy ktoré si stanovujú sú prehnité a tú dôkazom akoby štát v štáte. Aj za cenu totálneho poníženia ľudskej osoby. Nevadí, za výlpatu 11.000,- Sk mesačne sa to oplatí, samozrejme bez odmien, však?

  6. Soňa hovorí:

    Vždy som si myslela, že mne sa také dačo nemôže stať. A už je to tu. Učím na ZŠ. Vždy som mala pocit, že som celkom obľúbená, že vedenie rešpektuje moju prácu, rodičia mi idú po ruke, deti dosahujú celkom dobré výsledky. Je pravda, že moja priama nadriadená mala pár krát nejaké neprimerané reakcie na moju osobu /na verejnosti/, no neriešila som to, lebo som vedela, že pôjde do penzie. Odchod do dôchodku jej trval 2 roky, takže sa tých menších incidentov nazbieralo asi viac. Po jej odchode sa zmenilo vedenie a “folklór” napádania sa stáva pravidlom už aj od vlastných kolegýň. Teraz si uvedomujem, že vlasnou nečinnosťou som si to spôsobila čiastočne sama. Neprimerane na výpady reagujem, lebo ich nikdy nečakám, prichádzajú nečakane, vždy ma zaskočia. Už som sa snažila raz u nadriadenej poukázať na tento problém, no nič sa nestalo. Skôr mám pocit, že ona s pár jej “satelitmi” sú zdrojom týchto nepríjemností. Skutočne neviem, kde by som sa mala obrátiť. Ak má niekto podobný problém a vie, ako ho riešiť, dajte vedieť. Ja len viem, že to tak nenechám, ale možno to bude ešte horšie, lebo poukážem na problémy nového vedenia, čo sa mi môže vrátiť ešte v horšom. No neviem, ale díky za každú radu.

  7. Miro Veselý hovorí:

    Soňa v zásade môže ísť o dve možnosti. Buď je vedenie zlé, manipulatívne a naozaj ťa terorizujú. To je veľmi zlá situácia, lebo ju ťažko riešiť. Boj považujem za nereálny, útek zas je nepohodlný, ale asi lepší.

    Druhou je možnosť že ich nejakým spôsobom provokuješ, možno práve neprimeraná reakcia ich zabáva a podnecuje. Čiže skús sa pozrieť na to, čo vieš ovplyvniť jediné a to sú tvoje reakcie a tvoje správanie. To ale je asi najťažšia cesta.

    Ťažko napísať niečo konkrétnejšie, to by bolo treba vidieť pár takých problémových situácií. Jedna z možností by bolo konzultovať to s psychológom, alebo psychiatrom, tieto profesie sa venujú interpersonálnej komunikácii.

  8. renata180 hovorí:

    Pracovala som v jednej nemenovanej kancelárii. Spočiatku sa všetko javilo, že aké dobré vzťahy sú na pracovisku, práca ma bavila…nakoľko sa konateľovi spoločnosti začalo dariť (čo mu aj prajem), ale zo dňa na deň sa otočil o 180 stupňov. Začal mi dávať úlohy, ktoré boli z hodiny na hodinu nesplniteľné a trval na tom, aby boli splnené. Neskôr začal na mňa vyvíjať psychický nátlak, kde prvýkrát som to nechala tak. Ale opakovalo sa to, a potom som nabrala odvahu a ozvala som sa. Tu som zrejme spravila chybu, lebo od toho dňa sa všetko zvrtlo. Všetko začal popierať, že “on mi nič také nepovedal, nedovolil atd…” a nakoniec ma nazval ….., v tom momente sa mi svet zrútil. Strašne ma urazil, a ponížil moju osobnosť a nedokážem sa s tým zmieriť, že ako ma nazval. Nečakala som to.Prestala som mu veriť, prácu mi zhnusil ako sa len dalo. Do práce som chodila s nechuťou, a čakala som vždy na koniec prac.doby.Naposledy som bola ticho, a opätovne začal s rečmi, len tak z ničoho nič zabŕdal. Povedala som si,že stačilo mám jedno zdravie, a nenechám si ho zničiť od takého človeka, ktorý si nič neváži. Podala som výpoveď, aj napriek tomu, že nemám nové zamestnanie. VZDALA SOM TO :( lebo som už nevládala

  9. Miro Vesely hovorí:

    renata180 podľa mňa je lepšie “vzdať sa” ako bojovať. V takejto situácii bude asi pokoj. Novú prácu asi zoženieš, človek, ktorý vie robiť sa zvyčajne nestratí. Často si ľudia takto nechtiac aj polepšia. Takže skús hľadať o triedu lepšie, než si mala teraz. Držím palce.

  10. renata180 hovorí:

    Miro Vesely ďakujem veľmi pekne :D
    Dala som mu výpoveď, a videla som na ňom ako hodil na mňa usmiatu tvár (určite si pomyslel, “konečne odchádza a sama”). Všetko sa nedá napísať. Ale teraz som úplne v pohode, síce doľahla na mňa únava z celého toho trvania (trvá to cca 2 roky). Už mám oveľa lepší pocit :)

  11. Miro Vesely hovorí:

    Dva roky? To je veľmi veľa. Musíte byť trpezlivá a húževnatá. Držím palce, aby to v budúcej práci náležite ocenili!

  12. renata180 hovorí:

    čo som mala robiť? pred rokom som dala výpoveď, ktorú som stiahla, nakoľko som brala ohľad na to, že z čoho budem žiť, platiť účty atď…(to bola moja naväčšia chyba,ktorú už v živote nespravím). Myslela som si, že to bude lepšie, ale mýlila som sa. Zo dňa na deň horšie, a horšie.
    Teraz si za svojou výpoveďou stojím,aj napriek tomu, že viem, že nemám ďalšie zamestnanie. Už som sa dosť naplakala v tomto zamestnaní, a od apríla tohto roku som sa s nadriadeným prestala rozprávať. Takto sa pracovať nedá. Preto som učinila tak, ako som učinila. Možno veľa ľudí to nepochopí, pokiaľ to nezažijú na vlastnej “koži”.
    Len stále nechápem týchto ľudí, že čo z toho majú, keď takto urážajú resp. ponižujú človeka??? Chcú si niečo dokázať, že sú niečím???

  13. mlok hovorí:

    Na jednom nemenovanom úrade práce sa šikanuje tiež a to
    od nadriadených, schovavájú sa žiadosti od klientov, prikazovanie urobiť robutu celého oddelenia, ba dokonca sa vymieňajú zámky na kanceláriách a zamestnanci sa tiež len nečinne prizerajú. Boja sa o zamestnanie.
    Nemyslím si, že v rámci mobbingu pomôže psychológ alebo
    psychiater. Ktorý nadriadený sa niekomu prizná, že od niekoho chcel, aby riešil veci mimo zákon? Najlepšie je z takéhoto prostredia asi odísť sám. Inak si zamestnávateľ aj tak na Vás niečo nájde.

  14. Petra hovorí:

    Niekedy je asi fakt lepsie byt arogantna, aby ludia hned vycitili,ze si na vas nemozu dovolit. O mne si to myslia, aj ked taka v skutocnosti nie som, ale vzbudzujem u niektorych asi respekt, dokonca az strach, lebo vzdy poviem co si myslim a nemam strach sa ozvat a ludom sa to nepaci pocut pravdu. Mne sa to paci, vyhovuje mi to a je mi suma fuk co si kto mysli o mne, aspon viem, ze sa mi nieco take ako je mobbing stat nemoze. Ale pozor, vzdy mam profesionalny pristup ci k praci,alebo ku kolegom, nikdy by som si nedovolila nikoho urazit, to je zas ina vec. Treba mat vzdy nad vecami kontrolu.Ale nepripustam si v praci hocikoho k telu, na tom som sa uz popalila viac krat. Takze…viete co mate robit. :))

  15. boada hovorí:

    Dobry vecer,po MD som zacala pracovat v policajnom sektore /3MES/, ale od prveho dna mi bolo dane na javo, ze som pre nich neziaduca. Takmer vsetci mi davaju na javo, ze som nic, mylim sa, cakaju kedy urobim chybu, stale cakaju, kedy co zle spravim. Obvinuju ma zo vsetkeho ,kde sa nieco stane, aj ke s tym nemam nic spolocne. Vadi im, ze som v ich kancelarii. Mna ani nepozdravia. Kolega, co prisiel pred rokom je olubny, ma za sebou zenu, ktora mu pomaha, on sa oze pytat a mylit, ale ja co zycinam, si mam vsetko nastudovat a neotravovat. Ked sa on nieco spyta, je to ok ale ja som podla nich neschopna a navyse som ZENA. Uz to asi nezvladnem, doma mam toho dost, muz na mna tlaci, na dieta som takmer sama,kedze byvam daleko od rodiny, nemozem spat, bojim sa ist do roboty. Uz si sama nahovaram, ze som nula co nic nevie a nic nezvladne, co vsetko pokazi. Co mam robit? Nemozem si dovolit odist, dakjem

  16. Miro Veselý hovorí:

    boada tu je ťažké radiť. ak sa nedá riešiť situácia s vedúcim(i) tak sa obávam, že môže byť menej bolestné skúsiť iný kolektív, iné pracovné miesto…

  17. havavaaa hovorí:

    O mobbingu som sa učila na VŠ a ani vo sne by ma nenapadlo, že ma take niečo postretne. Vždy som sa snažila pomoct ked niekdo potreboval a nikdy som sa nestretla s nejakymi zavažnymi negativnymi reakciami na mna, preto som sa citila byt v každom kolektive viac menej oblubena. Až keď som nastupila do môjho prvého “ozajstneho” zamestnania- verejna sprava.
    Zaučili ma len tak hmlisto, zbytočne všetko nafukovali, neustale zlomyselne poznamky, nezmyslne prerabanie úloh, neprijemne pohlady, ironicke usmevy, prevracali očami ked si mysleli že sa nepozeram, ohovarali. Mala som najskor pocit, že si to len nahovaram …no bolo to stale horšie, podkopavanie vo chvilach ked by ste to najmenej čakali… a ja som sa nebranila, iba sem tam… potom moji najbližši si všimli, že sa so mnou niečo deje, chodila som smutna, bleda, nechutilo mi jesť, v noci som nespavala, keď som sa o pol noci zobudila a spomenula si na robotu, tak som sa rozplakala…mala som pocit že mi preskoči :(. Bolo to hrozne… Posledny deň skušobnej doby som išla dať vypoveď….
    A ako to dopadlo? :) Nadriadení si ma zavolali a prehovorili, zobrala som si teda dovolenku. Po dovolenke som prišla a to len preto lebo žiadna ina praca v nedohladne. Dva mesiace to bolo, ako keby na ihlach :) … nebolo to dobre ale ani zle… proste dali mi pokoj…časom ma spoznali, zistili aka som …. a po 7 rokoch si ma važia a maju ma radi..teda aspon si to myslim :) … Ale poviem vam, niekedy sa na nich zadivam a spomeniem si ako sa ku mne spravali a ako po mne šlapali..a nechapem to. Ale nikdy sa ich neopytam prečo, sme kolegovia…nie priatelia..hranice treba dodržiavať… :)))
    Mne sa to podarilo prelomiť len preto, lebo som mala správnych nadriadených, ktorí to dokazali dať na poriadok… inak by som tam nezostala, aj za cenu že by som bola nezamestnana… Preto držim palce všetkým ktorí sa chystaju s tým zatočiť :) …DO TOHO…nestoji to za vaše zdravie!!!!!!!!!!!!!!

  18. NIKTO hovorí:

    My máme vo firme hneď alfa pár-muža a ženu,tak si sadli so svojimi démonskými povahami,že sa o nich hovorí,že sú milenci.V ich počínaní som videl všetky hnusné,nízke a podlé praktiky,aké si len môžte vymyslieť.Hneď ako sa u nás zamestnali,zaujali vedúce pozície,pár ľudí bolo odídených a z ostatných sa stali dvojtvárne rohožky.Majiteľovi sa sprvu slizko pchali do …potom rozdelili firmu na stádo debilov a dvoch géniov a teraz keď sú všetci vymeniteľní a oni nenahraditeľní,ziapu už aj naňho.Z kedysi asertívneho podnikateľa sa stal húpací koník,ktorý už len mlčky prikyvuje,keď tie dva besné psy ráno rozkazujú,čo sa dnes bude robiť.Ľuďom sa obracajú žalúdky a nikto nechce myslieť na to,čo bude ďalej.A tak je to deň za dňom…

  19. OZ hovorí:

    Mobbing ako nežiadúca agresivita v medziľudských vzťahoch sa po nežnej revolúcii rozšíril aj na Slovensku. Preto je potrebné, aby takéto ľudské správanie zo strany vedúcich, ktorí patria do skupiny sociopatov, ľudí neuznávajúcich nič iné než svoje vlastné pravidlá a zákon silnejšieho resp. hlasnejšieho, ktorý má na pracovisku lepšie konexie, alebo do skupiny karieristov, ktorí sa snažia presadiť sa na úkor druhých, riešila legislatívna úprava zákona. Stáva sa, že obeť mobbingu v niektorých prípadoch vidí iba jediné východisko, a to siahne si na život. Našou snahou je monitorovať, publikovať a šíriť osvetu medzi ľuďmi, aby sa nebáli a hlavne o psychickom terore na svojom pracovisku nemlčali. Tiež chceme chrániť občiansku odvahu, občianshu statočnosť.
    Motto & cíl: Bráňte nielen tých slabších, ale tiež tých, ktorí nemlčia.
    A títo vám potom pomôžu ubrániť vašu demokraciu!

  20. mária hovorí:

    To čo píšete prežívam aj ja a bohužiaľ musím aj ďalej. Pracujem v prevažne ženskom kolektíve vo verejnej sfére. Moja profesia je nádherná a moja práca ma tešila až do chvíle, keď sa mojou priamou nadriadenou stala osoba bez vysokoškolského vzdelania, ktorá nemá s mojou profesiou nič spoločné. Mojej práci nerozumie a verte alebo nie inteligenčne je na úrovni možno niekde okolo 90, ale má dobrý vzťah s vedením (donáša na ostatných – preto aj tá funkcia). Už viackrát som uvažovala o výpovedi, ale v regióne kde žijeme je veľmi málo pracovných miest pre vysokoškolský vzdelanú ženu po 40-tke. Zostáva mi len čakať a dúfať že v už tento rok dôjde k výmene vedenia a všetko sa zmení.

  21. Edo76 hovorí:

    11 rokov som robil strážnika v Kúpeloch B… Asi 5 rokov dozadu došlo k výmene šéfa, stal sa ním bývalý údržbár. Najprv sa choval velmi priatelsky – pozýval ma na pivo v pracovnej dobe atd, čo som odmietol. Po čase začali rozne buzerácie , posmešky a narážky na moj súkromný život. Neskor dlhé zápisy v pracovnej knihe o zle vykonávanej práci, aj ked som sa snažil ako sa dalo. Pracovnú pohodu vystriedal stres, úzkosti a syndrom vyhorenia. Nakoniec som dostal výpoved z “organizačných dovodov”. To som už nezvládol a siahol si na život, nasledovala hospitalizácia a ročná PN. Nie som však jediný, on sa takto zbavil aj iných nepohodlných. Je to pracovisko kde vládne rodinkárstvo, bonzovanie, ohováranie atd. Ryba však smrdí od hlavy, takže hlavné zlo je vo vedení tejto “firmy”!

  22. tuta hovorí:

    Nič nového pod slnkom, moja skúsenosť je taká, že mobing prevádzkuje úplne slabučká osobnosť neistá si vnútri samá sebou, ako náhle sa objaví v ich okolí trošku zručnejší človek ako oni- začína ohováranie , šikana, a zlodejina- vykráda vám pomaly psychiku- dušu.

    Jediný účinný spôsob pokiaľ to nieje nadriadený- treba ukázať že sa ho nebojíte a začat bojovať jeho zvrhlými zbraňami- ak vás strápňuje.- treba mu dožičiť takisto zakúsenie tejto ponižujúcej situácie- vysmieva sa? – takisto- iná cesta neexistuje- ak je to šéf- medzi 4 očami- povedať mu niečo koompromitujúce- žiaľ- nik sa vás nezastane a to nikdy- musíte sa zastať sami seba len vy sami- je to ako keď veľké zviera útočí na slabšie, ale aj slabšie zviera má len akú takú nádej na prežitie keď kládie aktívny odpor- preto- ak sa nebudete brániť skonči to veľmi zle pre vás – a vinník ostane nepotrestaný- hlavne je nebáť sa – strachom to iba viac prehĺbite- uvedomte si – situácia akokoľvek zlá netrvá nikdy navždy

  23. zdenka hovorí:

    ak ma niekto ohovara poza chrbat mam sa branit ak o tom viem medzi štyrmi očami ,alebo pred svedkami ju upozornit,že si to neprajem_

  24. Zdenka hovorí:

    Dobry den zial to co pisete ma zaujalo tyka sa to aj mna nikdy som nevedela ze taketo nieco existuje tiez pracujem v cisto zenskom kolektive v jednej nemenovanej firme robim za strojom robotu som sa naucila aj ked som ju ledva stihala stale sa mi tento stroj kazil nemala som na to nervy tak ma prelozili inam a tam sa to zacalo ked som povedala ze praca mi nebola riadne vyvetlena na druhy den mi ju vysvetlili robotu som si plnila v pohode az dokym som si nezacala nadrabat tato robota spociva v tom ze si kazda jednolivo s kosa berieme diely a tie musia sediet mne ale nesedeli podla prilozeneho listcku sa dali tieto diely odkontrolovat mne stale nesedeli a ked som ich musela davat prec nestihala som riadne zitila som ze diely mi zamienali kolegyne lebo mali k nim pristup a taktiez po dohde majisterky,ked som nestihala vysmievali sa mi a este viac mi ich zamienali,az mato dohanalo k placu ked to vydeli boli cele stastne na druhy den som dostala triasku bolest do hrude a nebola som schopna nic robit az som sla na pn mozte mi poradit co robit?Viem ze takto to robia s viacrymi.

  25. Miro Veselý hovorí:

    Zdenka obávam sa, že v takýchto situáciách je rada dosť ťažká. Ak je kolektív porušený a ľudia si navzájom robia zle, potom býva ťažké s tým niečo robiť. Bojovať s nimi je dosť nepravdepodobné, že sa tým veci zlepšia. Sťažovať sa to tiež nie je cesta. Asi najjednoduchšie je opustiť firmu, dať výpoveď a nájsť si miesto, kde je lepší kolektív. Viem, dnes môže byť neisté opúšťať miesto. Ale inak poradiť neviem. Mobbing sa v praxi ťažko dokazuje a ruší.

  26. Zdenka hovorí:

    Neviem ci bude vypoved riesenim ci si myslite ze nieje dobre aby som tam sla

  27. Miro Veselý hovorí:

    Zdenka asi som to zle pochopil. Vyrozumel som, že sú dosť komplikované vzťahy na pracovisku. No a s tým býva problém. Možno poradí ešte niekto iný.

  28. Martin hovorí:

    Dobry den,

    chcel by som poradit a pomoct jednemu zamestnancovi,ktory momentalne zaziva mobbing.uz niekolkokrat to oznamil svojmu nadriadenemu a ten sa len nad tym usmieva s tym ze nech teda s nim nerozprava ked mu vadi. Kedze je jeho teamleader dava mu robit najtazsie ulohy a stale ho pri vykone prace ponizuje a dobera aby robil rychlejsie atd…

    viete mi poradit nejaku agenturu alebo kompetentnych ktory by spravili namatkovu kontrolu vo firme? teda neviem ako to presne funguje ten postup aspon by som mu dal kontakt aby si tam zavolal.

    dakujem za odpoved.

  29. Adela hovorí:

    Dobrý deň,
    som riaditeľkou základnej školy. Som na tomto mieste krátky čas (od septembra). Prišla som do úplne nového kolektívu, ktorý stále spoznávam. Je mi však veľmi ľúto, že práve medzi učiteľmi som spozorovala mobing. Myslím si, že spúšťačom mobingu voči jednej pani učiteľka bola jej šikovnosť, zodpovednosť, oddanosť práci. Je veľmi schopná a hoci je v škole krátky čas, dokázala pritiahnuť do školy napr. značné finančné prostriedky. Nechcem hrať “mŕtveho chrobáka” a byť ľahostajná voči útokom na túto pani učiteľku a som si vedomá, že ako manažér musím aj túto situáciu zvládnuť. Práve v týchto dňoch zvažujem, aký správny postup zvoliť, aby som zostala objektívna a neublížila ani jednej strane. K tejto situácii došla aj preto, že predchádzajúce vedenie neriešilo tento problém a situácia sa vyostruje. Pani učiteľka zvažuje odchod zo školy a nie je jediná. Možno by mi niekto vedel poradiť.

    Ďakujem veľmi pekne za odpoveď Adela

  30. sofi 80 hovorí:

    Dobrý deň,je mobbing aj to ked vás pred kolektívom pracovníkov zhodí vedúci pracovník-za vašu odvedenú prácu? ked vám povedia že môžete dať výpoved …ved za dverami čakajú rady daľších ,kt. vaše miesto obsadia,že si vašu prácu nevážia,ked chcete voľno alebo nejaký sviatok tak sa nič nedá…..pracujem v zdravotníctve a na smeny…a zž nevládzem ,na jednom nemenovanom odd.som strávila 15 rokov a myslela som si že už si niečo aj zaslúžim za tie roky …ale asi len ponižovanie…

Napíšte komentár

Tipy na knihy

Tento web píše a prevádzkuje © Miro Veselý |  mv@mix.sk  |  facebook  |  google+  |  instagram  | 

Dozvedeli ste sa niečo užitočné? Pomôžte vašim priateľom nájsť tieto stránky. Zdieľajte ich.