Vývoj na Slovensku po roku 1989

Rok 1989 znamenal pre našu spoločnosť začiatok obrovských zmien – politických, hospodárskych, ekonomických, vlastníckych i spoločenský. Došlo k významnej zmene spoločenského zriadenia, komunistická strana stratila svoju ústavou zaručenú politickú, spoločenskú a ekonomickú moc a tvár spoločnosti sa postupne začala meniť.

Každá zmena však prináša okrem pozitív aj negatíva. Sociálne istoty ľudí boli naraz vážne otrasené a pozvoľna mizli. Mnohí pocítili prvýkrát v živote hrozbu straty zamestnania, alebo reálne zamestnanie stratili. S novovzniknutou situáciou sa museli popasovať a vyrovnávať nielen jednotlivci, ale aj celé spoločenské spektrum a hlavne vláda a štátna správa. Bolo urobených veľmi veľa chýb, niektoré z nedostatočných znalostí a skúseností, ale dosť ich bolo urobených aj úmyselne (zvyčajne bol za tým úplne jasný zámer pre určitý okruh). Obvykle je to tak, že keď sa rúbe les, nepadajú iba triesky. Takéto konanie však malo o to nepriaznivejší dopad na celú spoločnosť.

Ešte počas trvania federácie patrili k veľmi bolestivým a v plnom rozsahu slovenského hospodárstva sa týkajúcim rozhodnutia o rozsiahlom útlme, ba až likvidácii, zbrojného priemyslu, baníctva a s ním súvisiacimi odvetviami. Po roku 1989 bola kľúčovým nástrojom ekonomiky štátu privatizácia.

Vlna tzv. veľkej privatizácie prebehla v rokoch 1991 – 1993, ktorej dominovala kupónová privatizácia. Kupónová privatizácia bola rýchla, mala veľký rozsah, vyriešila problém nedostatku voľného investičného kapitálu. II. vlna privatizácie prebehla v rokoch 1995 – 1998. Vláda zrušila kupónovú privatizáciu a boli realizované priame predaje podnikov, avšak cenovo podhodnotené. Metóda privatizácie z rokov 1995 – 1998 výrazne ovplyvnila štruktúru a výkonnosť priemyslu Slovenska.

Postupne sa likvidovala prezamestnanosť. Slovensko sa muselo začať vyrovnávať s vysokou mierou nezamestnanosti takmer hneď na začiatku svojho transformačného procesu. Hlavnou príčinou prvotných hospodárskych ťažkostí bol rozpad trhov RVHP, kam bola nasmerovaná väčšina slovenskej produkcie. Nepriaznivý dopad zanechala aj koncepčne nepripravená konverzia zbrojárskeho priemyslu.

V neskoršom období ekonomický vývoj a tým aj nezamestnanosť výrazne poznačili zvyšujúca sa zadlženosť a platobná neschopnosť podnikov. Tieto nie vždy vyplývali z technologického zaostávania produkcie, či absentujúceho odbytu, ale z toho, že novo sa sformované manažmenty, vzniknuté z procesov politických privatizácií, neboli schopné zabezpečiť kontinuitu produkcie, ale predovšetkým jej realizácie na trhu. Uskutočnený spôsob privatizácie mal v sebe už navyše zakódovaný fenomén „tzv. tunelovania“ sprivatizovaných podnikov ich novými majiteľmi. Tieto skutočnosti viedli k ďalšiemu prehlbovaniu ekonomických problémov a ich vyústením sa, ako inak, stalo prepúšťanie zamestnancov.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Meno alebo prezývka
Email (nezobrazí sa)