Svetová hospodárska kríza: rok 1929

Rok 1929 bol rokom, kedy vypukla najväčšia svetová hospodárska kríza v dejinách, ktorá bola odštartovaná 24. októbra 1929 pádom burzy na Wall Street – tzv. „čierny štvrtok“. Medzi často udávané dôvody vzniku krízy patrí silná expanzia ponuky peňazí zo strany centrálnej banky USA, ktoré neboli kryté zlatom počas rokov 1921 – 1929, čo viedlo k inflácii vo výške približne 63 % v priebehu týchto osem rokov.

Touto krízou boli ovplyvnené takmer všetky krajiny.

Do Československej republiky dorazila až v roku 1931 a svoj kulminačný bod dosiahla v roku 1933 a až do konca roku 1935 pretrvávala následná hospodárska recesia. Tentoraz boli následky krízy v priemyselnej oblasti na Slovensku miernejšie ako v českých krajinách, ale aj napriek tomu hospodárstvo na Slovensku prežívalo v tomto období svoj najväčší úpadok.

Stavebníctvo zaznamenalo obrovský pokles a s ním súvisiaci priemysel stavebných hmôt, čo malo za následok zruinovanie drevárskeho priemyslu. Vážnejšou však bola agrárna kríza, ktorá sa začínala prejavovať už od roku 1928. Veľmi ťažko boli postihnutí malí roľníci a domkári. Dôsledkom tejto krízy bol stúpajúci trend nezamestnaných z radov poľnohospodárskych robotníkov, ale aj bývalých drobných roľníkov, ktorých hospodárstva boli predmetom exekúcií. Do podobnej situácie sa dostali aj drobní remeselníci, ktorí boli postihnutí krachom svojich živností. Prepúšťanie v tomto období neobišlo ani tzv. „biele goliere“ (čiže štátnych a súkromných zamestnancov v terciárnej sfére). V roku 1930 sa miera nezamestnanosti pohybovala v rozpätí 22 až 25 %. Len malá časť nezamestnaných mala právo na finančnú podporu, preto boli vládne a miestne orgány nútené pristúpiť k núdzovým opatreniam.

Z tohto obdobia pochádzajú poukážky známe ako „žobračenky“, za ktoré sa kupovali potraviny na účet ministerstva. V najťažších chvíľach krízy boli organizované jednorazové akcie rozdávania potravín, šatstva, dreva alebo uhlia. Dlhodobá nezamestnanosť nebola len príčinou materiálneho nedostatku, ale mala na svedomí aj zhoršujúci sa zdravotný stav obyvateľstva, nárast psychických problémov jednotlivcov, šírenie asociálnych javov, narastajúce sklamanie z demokracie a pocity beznádeje, ktoré boli živnou pôdou pre rozširovanie sa radikálnych politických hnutí.

V rokoch 1936 – 1937 v ČSR vystriedala hospodársku depresiu konjunktúra. Priemysel na Slovensku prekročil objem výroby pred nástupom krízy, úroveň zamestnanosti sa taktiež vyšplhala nad predkrízovú úroveň. Hladina nezamestnanosti však klesala iba pozvoľna v dôsledku tlaku silných populačných ročníkov a prechodu pracovných síl z poľnohospodárstva do priemyslu.

Na prelome rokov 1938/1939 sa podstatne zmenili hospodársko-politické podmienky rozvoja Slovenska. Výrazným oklieštením ČSR po „viedenskej arbitráži“ sa hospodárstvo Slovenska dostalo znova do zložitej situácie. Došlo k strate asi pätiny priemyselného potenciálu a približne tretine rozlohy poľnohospodárskej pôdy v najúrodnejších oblastiach. Na oklieštenom území autonómneho Slovenska prudko vzrástol počet nezamestnaných. Podpora bola naďalej vyplácaná na podklade „gentského systému“ avšak okruh osôb s nárokom na ňu bol ešte viac obmedzovaný v dôsledku nedostatku verejných financií. Vtedajšia vláda riešila nezamestnanosť hlavne sprostredkovaním práce v Nemecku a budovaním pracovných táborov s polovojenským režimom.

Obrovské zmeny nastali v roku 1939 po zapojení samostatného slovenského štátu do veľkopriestorovej ekonomiky nacistického Nemecka. Nástup vojnovej hospodárskej konjunktúry umožnil rýchly nárast zamestnanosti. V rokoch 1939 – 1944 odišlo na základe medzištátnych zmlúv za prácou do Nemecka asi 160 tisíc robotníkov. Nové pracovné príležitosti vznikli v obchode, v peňažníctve, v terciárnej sfére budovaním nových orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy, nových inštitúcií, kultúrnych ustanovizní ako aj samostatnej slovenskej armády. K uvoľnenie tisícov pracovných miest došlo núteným odchodom českej inteligencie a deportáciami židovského obyvateľstva. Tieto skutočnosti, ako aj vojnové straty a vyhladenie židovskej komunity zapríčinili, že prestal pôsobiť tlak populačného prírastku obyvateľstva, ba hospodárstvo začalo v niektorých sférach pociťovať nedostatok pracovných síl. Tieto okolnosti mali za následok zavedenie všeobecnej pracovnej povinnosti pre osoby od 18 do 60 rokov. Nezamestnaní, ale neskôr aj zamestnané osoby museli povinne nastúpiť na vopred určené pracovné miesto (umiestenka).

Po oslobodení a skončení vojny v roku 1945 sa Slovensko stalo súčasťou obnoveného Československa.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Meno alebo prezývka
Email (nezobrazí sa)