Protikrízové opatrenia vlády

Hospodárska kríza ničí svetovú ekonomiku. Infekcia, ktorá pôsobí vážne problémy mnohým štátom, nevynechala ani Slovensko. Banky, organizácie, podniky a predovšetkým ľudia trpia pod jej područím a pasujú sa s jej následkami ako len vedia. Vlády krajín sa vhodnými zásahmi pokúšajú zmierňovať dôsledky krízy, ale na ich úplnú elimináciu to, žiaľ, nestačí.

Slovenská vláda bojuje proti kríze prostredníctvom opatrení, ktoré začala schvaľovať už koncom roku 2008 v dôsledku finančnej krízy.

Na začiatku roka 2009 bola založená Rada pre hospodársku krízu, členmi ktorej sú zástupcovia Národnej banky Slovenska, odborov, zamestnávateľov, samospráv, bánk a pravdaže vlády, ktorú zastupujú ministri jednotlivých rezortov. Rada má za cieľ navrhovať spôsoby boja proti hospodárskej kríze a jej dôsledkom, ktoré potom predkladá vláde na schválenie.

Národná rada SR schválila balíčky opatrení, ktoré majú za úlohu zachovať produkčnú schopnosť našej ekonomiky, udržať zamestnanosť a stimulovať dopyt. Okrem podpory hospodárskeho rastu chce vláda zabrániť, aby sa verejné financie dostali do nadmerného deficitu.

Opatrenia sú, okrem iného, zamerané na podporu podnikania a to hlavne malého a stredného, na podporu zamestnanosti formou vzdelávania, poradenstva, dotácií nových živností či podpôr nových pracovných miest. Opatrenia sa dotýkajú i rozpočtovej politiky, daňovej politiky, energetiky, inovácií a výskumu, využívania európskych fondov, podpory domáceho dopytu, cestovného ruchu a exportu.

Ako príklad uvediem opatrenie v rámci daňovej politiky – vláda zvýšila nezdaniteľnú časť základu dane z 19,2-násobku na 22,5-násobok životného minima. Týmto opatrením sa zníži daňové zaťaženie a to predovšetkým nižších príjmových skupín. Zamestnancom sa zvýši čistá mzda a vláda dúfa, že spolu s ňou sa zvýši spotreba. Taktiež živnostníci viac zarobia, ale tí túto zmenu pocítia až pri podávaní daňového priznania za rok 2009.

Mnohí odborníci sú voči prijatým vládnym opatreniam skeptický. Tvrdia, že „záchranné balíčky“ neprinášajú žiadne zásadné zmeny, že nič poriadne neriešia, ale sú len akýmisi „kozmetickými“ úpravami. Za nedostatočné ich považujú hlavne v prípade, ak bude kríza trvať viac než rok.

Protikrízové opatrenia zaťažujú štátny rozpočet. Vláda musí na boj s krízou vyčleňovať finančné prostriedky, s ktorými, pri schvaľovaní rozpočtu, nepočítala. Štát je tak nútený radikálne obmedziť výdavky a dobre zvažovať, na čo budú príjmy použité. Napriek tomu je nadmerný deficit verejných financií reálnou hrozbou.

Napísala MonYenn

Komentáre k článku: Protikrízové opatrenia vlády

  1. pišta 2. júla 2009

    Hospodarska kriza, vlna prepustania, strata prace…Myslel som, ze mna sa tento fenomen nedotkne. Zmluvu, i ked na dobu urcitu – ved podla Fica sa pracovat oplati aj na tuto obmedzenu dobu – som mal do konca roka 2011. Lenze…firma prisla o zakazky a k 30.6.09 nas vsetkych cakala vypoved, nepredlzenie zmluvy…proste strata prace. Netusim, co bude dalej, zijem v regione s velkou nezamestnanostou, denne prichadza x ludi o pracu. Rad by som ale vedel, kde je Fico a nasa slavna vlada! Kde su jej tvrdenia, ze sa robit oplati! Kde mame istotu, ze sa toto vsetko raz stopne a bude lepsie! ? Zijeme sku.veny zivot. A bude este horsie!…

  2. nohaminazemi 3. júla 2009

    Kto vám tvrdí, že vám dáva istotu – nehovorí pravdu. V čom máte istotu? Toto je výrok pána Baťu :
    Prelom hosp. krízy? Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme zvykli hobvoriť hosp. kríza, je iný názov pre mravnú biedu. Mravná bieda je totiž príčina, hospodársky úpadok následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hosp. úpadok možno sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledku tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy,nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy, PRACOVAŤ A ŠETRIŤ A  UROBIŤ PRÁCU A ŠETRENIE VÝNOSNEJŚÍMI, ŽIADUCEJŠÍMI A ČESTNEJŠÍMI než leňošenie a mrhanie. Máte pravdu, treba prekonať krízu dôvery. Technickými zásahmi, finančnými a úverovými ju však prekonať nemožno, dôvera je vec osobná a dôveru možno obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom.
    Pišta skús sa na to pozrieť ako na novú príležitosť v tvojom živote. Veľa ľudí prežíva podobné pocity. Veľa úspechov.

  3. haha 23. novembra 2009

    pišta sa uvedom, čo už chceš aby Fico sám prišiel k tebe a našiel ti prácu ty somár?

  4. Ďusi 28. júla 2011

    Pekný článok. Ako súčasť nejakej záverečnej práce by od učiteľov odtrhnutých od reality alebo zaviazaných vládnúcej strane iste získal jednotku.
    Ba dokonca by mohol byť aj pravdivý. V ideálnej krajine s ideálne a pre občanov fungujúcej krajine.
    Žiaľ nás je to inak. Stále sa plytvá, stále sa rozkráda, ale že by sa investovala do budúcnosti, tonie. A slovo „kríza“ sa používa ako výhovorka. Ako ospravedlnenie radikálneho ozdravovania firiem, na znižovanie počtu pracovníkov a zvyšovanie efektívnosti.
    Skrátka ide o nové rozdávanie kariet.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Meno alebo prezývka
Email (nezobrazí sa)