Povojnová kríza 1920 – 1921

V rokoch 1920 – 1921 zachvátila svetové hospodárstvo povojnová kríza, ktorá v ČSR prepukla s oneskorením v rokoch 1922 – 1923. Táto však bola na území ČSR znásobená ešte aj dôsledkami tzv. deflačnej krízy (umelé navýšenie domácej meny), čo negatívne ovplyvnilo export.

K tomuto sa pridružil zánik výrobných kapacít následkom straty odbytísk na území bývalej monarchie. Tieto faktory zapríčinili nárast nezamestnanosti na Slovensku v priemysle, následne aj v živnostenskej malovýrobe. Znižovanie výroby v potravinárstve malo za následok nárast nezamestnanosti poľnohospodárskych robotníkov. Miera nezamestnanosti sa v tomto období pohybovala v rozpätí 10 až 14 %.

Z obrovského počtu osôb, ktoré ostali bez práce, štát finančne podporoval len veľmi malý zlomok. Časť nezamestnaných robotníkov mohla získať podporu nepriamo od zamestnávateľov alebo formou účasti na núdzových prácach. Osobitnou formou pomoci bolo sprostredkovanie práce v zahraničí . Napriek tomu však existovala veľká skupina nezamestnaných, ktorá ostala bez akýchkoľvek prostriedkov a bezvýchodiskovú životnú situáciu týchto ľudí zmierňovali len jednorazové charitatívne akcie, organizované štátom alebo rôznymi organizáciami. Mnohé rodiny v tej dobe len živorili a potácali sa na pokraji smrti.

V rokoch 1924 – 1929 síce hospodárstvo ČSR zaznamenalo úspešnú konjunktúru, avšak na Slovensku pokračovala bolestná reštrukturalizácia priemyslu, čo znamenalo iba postupné obnovovanie výrobných kapacít a zamestnanosti na predvojnovú úroveň (toto sa dosiahlo približne v rokoch 1928 – 1929). V prvej polovici 20. rokov pretrvával ešte značný podiel nezamestnaných. V poľnohospodárstve sa vďaka ochranným colným opatreniam síce rozvíjala rastlinná veľkovýroba, ale napriek tomu bola udržateľnosť pracovných miest pomerne zložitá. Ďalším dôležitým faktorom, ovplyvňujúcim v tomto období vývoj zamestnanosti bol intenzívny populačný prírastok obyvateľstva.

Do výrobnej praxe sa začínali začleňovať silné populačné ročníky, ktoré hospodárstvo nestačilo vstrebávať. Sprievodným javom hospodárskeho vývoja Slovenska sa stal starý problém dlhodobého ekonomického vysťahovalectva.

V tomto období platil tzv. gentský systém vyplácania podpôr v nezamestnanosti, ktorý mal charakter dobrovoľného poistenia. Účastníkmi tohto poistenia mohli byť len odborovo organizované osoby, ktorým vznikol nárok na podporu až po najmenej šesťmesačnom členstve. Poskytovaná dávka sa rovnala dvom tretinám posledne vyplácanej mzdy, z čoho polovicu hradila odborová organizácia a polovicu štát. Zavedenie tohto systému znamenalo na Slovensku zúženie okruhu osôb s nárokom na podporu asi na štvrtinu celkového počtu námezdne pracujúcich, ktorí mali členstvo v odboroch. Sezónni robotníci boli z tohto systému opäť vylúčení úplne. Aj v tomto období išlo mnohým o prežitie, keďže nemali žiadne príjmy.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Meno alebo prezývka
Email (nezobrazí sa)