Kríza v nás

Súčasná hospodárska kríza sa zrodila v USA v roku 2007. Časom sa rozrástla, presunula sa do celého sveta a pretrváva dodnes. Odborníci i laici sa snažia odhadnúť, kedy hospodárska kríza dopadne na svoje dno, kedy skončí. Niektorí dokonca tvrdia, že padať sme už prestali a situácia sa pomaličky zlepšuje. Rozdielnosť názorov panuje i v otázkach týkajúcich sa príčin hospodárskej krízy, jej rozširovania a prehlbovania.

Zaujal ma jeden z prezentovaných názorov, že hospodárska kríza je z veľkej časti psychologický problém. Údajne, keby sa o kríze toľko nerozprávalo, tak ani nenastane, aspoň nie v takých veľkých rozmeroch. Vraj tým, že médiá venovali kríze toľko pozornosti, predbiehali sa, kto prinesie šokujúcejšiu správu alebo predostrie katastrofickejší scenár, tým, že politici, banky, predstavitelia úradov, organizácií i firiem o kríze neustále rozprávali a stále niečo riešili, tým vyvolali u ľudí strach. Kríza sa dostala do ich sŕdc, do ich hláv, ľudia sa začali kríze prispôsobovať, krízovo konať a vlastne tým sa stala reálnou. Pomohli hospodárskej kríze skutočne sa rozvinúť.

Nedávno som počula jeden príbeh, nepamätám si ho presne, ale zhruba v ňom šlo o toto – isté mestečko, rovnako ako celú krajinu, zasiahla hospodárska kríza. Vážne postihla jeho obyvateľov, všetky podniky sa dostali do veľkých problémov, nejedna firma skrachovala. Jednému podnikateľovi sa však napriek všetkému naďalej darilo, prosperoval a nemal žiadne problémy. Nikto to nechápal. Po kríze za ním prišli novinári a pýtali sa ho, čím to je, že jeho kríza nepostihla. Podnikateľ sa na nich nechápavo pozrel a povedal: „Čože? Kríza? Aká kríza?“

Podnikateľ o kríze nevedel a preto ju ani nezaznamenal, nepocítil, nijako ho nezasiahla. Pointa príbehu, ktorá chce naznačiť, že keby ľudia o hospodárskej kríze nevedeli, tak by, keď to trochu preženiem, ani nebola. Žili by si svoj život ako doteraz, nesprávali by sa „krízovo“ a vďaka tomu by sa mračná hroziacich hospodárskych problémov rozplynuli skôr, než by začala skutočná búrka krízy.

Je to blud, alebo sa v tom skrýva kúsok pravdy? Zmenilo by sa niečo, keby sme boli menej zahlcovaní informáciami? Keby sme celé dni nenačúvali všetkým tým „zaručeným správam“, odborným radám a víziám čiernej budúcnosti? Správali by sme sa inak? A ak áno, zmiernilo by to priebeh a hĺbku hospodárskej krízy? Má naše správanie vôbec moc krízu ovplyvniť?

Osobne si myslím, že áno. Žiaľ, teraz je už na zmenu „krízového režimu“ na „nekrízový“ neskoro. Škoda sa už stala a nik čas nevráti späť.

Napísala MonYenn

Komentáre k článku: Kríza v nás

  1. Ďusi 28. júla 2011

    Neverím, že média sú v tom nevinne…
    „Kríza“ to je predovšetkým znižovanie mzdových nákladov… a média nežijú z prostriedkov občanov, ale z peňazí koncernov…

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Meno alebo prezývka
Email (nezobrazí sa)