Kolobeh peňazí a hospodárska kríza

Celý svet trápi hospodárska kríza a nedá sa povedať, že by bola na ústupe. Skôr naopak. Dôsledky krízy vníma každý človek inak, zo svojho zorného uhlu, ale všetci ľudia sa svorne zhodujú, že najviac postihnutá je ich peňaženka.

Pod područím hospodárskej krízy sa zamestnávatelia dostali do problémov, následkom čoho mnoho ľudí stratilo (a naďalej stráca) prácu. Nové pracovné miesta takmer nevznikajú, nájsť si zamestnanie je mimoriadne ťažké. Ľudia, ktorí prácu nestratili, prišli o značnú časť mzdy. Mnohým pohľad na výplatnú pásku vháňa slzy do očí, ich plat sa výrazne znížil, nejednému sa ustálil až na tej najspodnejšej hranici. A nie každý sa môže tešiť z toho, že mu je mzda vyplácaná pravidelne a včas. Mnohí čakajú na svoje peniažky aj celé týždne po výplatnom termíne.

Neistota na trhu práce vyvolala u ľudí obavy z budúcnosti. Začali oveľa viac rozmýšľať, na čo svoje peniaze minú. Nakupovali, a aj ďalej nakupujú, s rozmyslom, opatrne a oveľa viac šetria. Dôsledkom toho prichádzajú podnikatelia o zákazníkov, strácajú zdroje príjmov. A tak zavádzajú úsporné opatrenia. Znižujú mzdy, prepúšťajú, meškajú s platením… Následkom toho ďalší ľudia prichádzajú o príjmy, majú menej peňazí, takže ešte viac šetria, ešte menej nakupujú… a firmy ešte viac prepúšťajú, ešte viac znižujú mzdy, až to mnohé položí na lopatky úplne, skrachujú a zase veľa ľudí príde o prácu, o financie… a tak dokola (zjednodušene).

Nielen ľudia, ale i firmy (či banky, štát) sú opatrní vo svojich výdavkoch a dobre zvažujú každú investíciu. Nech mali pôvodne akékoľvek plány, odložili ich na neurčito. A tak zrazu (keď to trošku preženiem) nikto nič nechce, nikto nič nepotrebuje, nikto nič nekupuje. Záujem – či už o kúpu produktov dlhodobej spotreby, o výstavbu nehnuteľností, o akúkoľvek veľkovýrobu, o investície do čohokoľvek nákladnejšieho – rapídne klesol.

Nedostatok dopytu a finančných prostriedkov sa podpisuje pod spomalený chod hospodárstva.

Firmám chýbajú platobne schopní odberatelia. Následkom toho mnohé podniky nemajú z čoho splácať svoje záväzky. Sú veriteľmi i dlžníkmi zároveň – nezaplatili mi, nemám z čoho zaplatiť ja. Pritom firmy majú náklady bez ohľadu na to, či vykonávajú svoju činnosť alebo len nečinne čakajú na lepšie časy. Jedná sa hlavne o mzdové náklady, odvody, dane, nájmy, úroky, energie, pôžičky a iné.

Predlžujú sa doby splatnosti. Firme ponúknu zákazku a ak ju chce dostať, musí súhlasiť s tvrdými podmienkami zadávateľa. Ten, kto zadáva prácu a ponúka možnosť zárobku, je v súčasnosti kráľ. Pokojne si vynúti i niekoľkomesačnú dobu splatnosti faktúry a firma zatne zuby a súhlasí. Pritom si nemôže byť istá, že svoje zaslúžené a dlho očakávané peniaze aj dostane. Bude mať objednávateľ dostatok peňazí? Bude chcieť zaplatiť? Bude ešte vôbec existovať?

Ešte nedávno perfektne namastené kolieska cválajúceho hospodárstva zrazu drhnú, zasekávajú sa, ledva sa hýbu. Prežívame ťažké časy. Každý sa s krízou pasuje ako vie a je len logické, keď si človek nazhŕňa tú trošku peňazí, ktorá mu zostala, na kôpku, zníži výdavky na minimum a čaká, čo bude ďalej. Lenže bez dopytu niet ponuky. Keď sa nebude nakupovať, nebude sa vyrábať…

Napísala MonYenn

Komentáre k článku: Kolobeh peňazí a hospodárska kríza

  1. Ďusi 28. júla 2011

    Držať peniaze doma a čakať, čo bude, sa oplatilo v dobe zlatého štandardu.
    V tomto systéme sú peniaze:
    a) korisťou
    b) obeživom, ktoré treba čo najskôr vymeniť za hodnotný tovar/majetok.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Meno alebo prezývka
Email (nezobrazí sa)