Hospodárska kríza a slovenský občan

HDP rastie pomalšie, inflácia sa znižuje, zahraničný dopyt sa vytráca, vývoj štátneho rozpočtu hrozí vyšším deficitom…. To sú údaje, ktoré však radovému občanovi povedia málo. Ako povedal Ján Kraus, vo svojom zábavnom programe: „Já doma HDP nejedu! Nikdo z nás nepřijede domů a neřekne: „Kam jsem si dal HDP?““ Takže, čo trápi nás, obyčajných ľudí?

Najhrozivejšie sa javí rastúca nezamestnanosť.

Firmy, veľké i malé, majú problémy. Či už sú to automobilky alebo strojárske podniky, stavebné firmy či textilný priemysel, výrobcovia, obchodníci, poskytovatelia služieb… Kríza sa, vo väčšej či menšej miere, dotkla všetkých. Dopyt po produktoch klesá, objem objednávok sa zmenšuje, niet pre koho vyrábať. Podniky zavádzajú úsporné opatrenia a k nim patrí aj znižovanie miezd, nútenie zamestnancov do čerpania dovolenky, prepúšťanie.

Po strate zamestnania je šanca opätovne sa zamestnať malá a nájsť si prácu v obdobnom odbore veľmi nepravdepodobná. Nové pracovné miesta pribúdajú len pozvoľne, najviac ich hlási Bratislava. Kamarát sa mi posťažoval: „No čo, šiel by som sa oháňať aj lopatou, len aby som sa zamestnal. Lenže čo, keď ani tam neberú?“ Prehnané? Bodaj by…

Ľudia cítia neistotu. Rozvážnejšie nakupujú, viac šetria. Väčšie investície, ktoré si ešte nedávno naplánovali, teraz radšej odkladajú. Následkom toho sa znižuje dopyt a to predovšetkým po tovaroch dlhodobej spotreby. Snáď najmarkantnejšie je to vidieť na cenách automobilov. Pokles cien nových áut prakticky vyradil z hry trh s ojazdenými vozidlami. K tomu pripočítajme motivačný príspevok na kúpu nového auta, tzv. šrotovné, v maximálnej výške 2000€. Kto si kúpil automobil minulý rok, teraz si trhá vlasy.

Pokles cien je možné sledovať aj na trhu s nehnuteľnosťami. Predovšetkým staré byty strácajú na hodnote. Napriek tomu záujem o ich kúpu klesá. O hypotéky žiadajú ľudia čoraz menej. Okrem strachu o zamestnanie ich brzdia prísnejšie podmienky bánk, ale aj ich vlastné očakávania ďalšieho znižovania cien nehnuteľností.

Hospodárska kríza ovplyvňuje naše životy rôznymi spôsobmi. Niektoré jej dôsledky sa dajú odmerať, vyjadriť číslom, zaviesť do prehľadných tabuliek a grafov. Dá sa o nich diskutovať, analyzovať ich, zisťovať príčiny a vyvodiť závery. Vplyvy krízy však cítime i vo svojom vnútri. Prispôsobujeme jej vlastné myslenie, meníme svoje správanie a zároveň sa učíme, čoho sa vyvarovať – teraz i do budúcnosti. Musíme len dúfať, že kríza nebude hlboká a nepotrvá príliš dlho. Snáď o rok už nebude najčastejším slovným spojením v rozhovoroch veta: „Veď vieš, je kríza.“

Napísala MonYenn

Komentáre k článku: Hospodárska kríza a slovenský občan

  1. Ďusi 27. júla 2011

    Ten posledný odstavec vyznieva ako výsmech.

    Článok popisuje stav, ale nevenuje sa príčinám. Každá firma, majúca ceny tovarov a  služieb neadekvátne vysoké, nereálnu, tá má problémy, čím nadsadenejšie, tým väčšie. Spomínam si na prípad výrobcu tehál, roky jeho marketing makal na tom, aby cenu tehál zvýšil na dvojnásobok, a potom, „v kríze“ marketing opäť makal na tom, aby ospravedlnil pred zákazníkmi zľavy a ako tak udržal odbyt…
    Rovnako je to aj so starými bytmi. Nie, že ceny klesli, ale ceny klesli na primeranejšiu úroveň.

    Čím väčšiu zbytočnosť firmy predávali, tým viacej sa ich „kríza“ dotkla. Aj preto mobilní operátori tak radi dávajú podpisovať dvojročnú viazanosť a zmluvnú pokutu…

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Meno alebo prezývka
Email (nezobrazí sa)