Hospodárska kríza

Znie nám to neuveriteľne, ak sa stane niečo zlé. A zdá sa, že hospodárska kríza je po rokoch nazad. Asi by nás to nemalo veľmi prekvapiť. Kríza je súčasťou života. Rovnako, ako v osobných životoch máme časy dobré i zlé, aj v ekonomike sú podobné cykly. Nepríjemné je, keď nastáva. Na druhej strane vždy príde časom rozmach. No to už asi predbiehame.

Asi najčastejšou otázkou je, ako táto kríza zasiahne bežného človeka. Je ťažké dnes predvídať, ako sa bude vyvíjať. Veľa vecí ovplyvní to, ako sa bude správať väčšina ľudí. Ak naletíme na poplašné správy z médií, odkiaľ počúvame, že ekonomická kríza je stále vážnejšia, môže to byť horšie. Médiá totiž prežívajú z negatívnych správ. Pohromy, tragédie, katastrofy. Tie novinárom robia tržby. A tak je jasné, že v televízii nám vykresľujú ekonomickú situáciu ako katastrofu, ktorá dolieha na ľudí. Správy o tom, ako sa stále menej nakupuje a stále viac prepúšťa.

Prichádza pohroma z televíznych správ a novín?

Tieto veci sú naozaj prepojené. Ekonomický prepad sa môže značne prehĺbiť, ak by sa veľká časť ľudí začala správať úsporne. Firmy totiž sú nastavené tak, že fungujú len kým sa ich výrobky predávajú. Ak ľudia nekupujú, firma prestane vyrábať tovar a predávať služby. Nemá odbyt, nemá peniaze na zamestnancov. A začne prepúšťať ľudí z práce. Tí čo prácu stratia si môžu dovoliť kúpiť ešte menej. O to viac firiem začne prepúšťať. Vzniká tak špirála, ktorá môže spustiť veľmi vážnu hospodársku krízu. V pozadí vzniku môže stáť práve mediálna masáž, ktorá ľuďom do hláv vtĺka myšlienky na to, aby čo najmenej míňali.

Hospodárska kríza z dlhov?

Zdá sa, že súčasná situácia výrazne súvisí s dlhmi. Čoraz viac ľudí začínalo žiť na dlh. Pôžičky, úvery sa stali bežným spôsobom platby. Podporovala to reklama. No ako náhle je ľudí žijúcich na dlh priveľa, začína byť jasné, že dlhy nebudú schopní splatiť. A potom sa z dlhu stáva nevymožiteľná pohľadávka. Zastaví sa požičiavanie peňazí. To môžu najviac pocítiť tí, ktorí si na svoj život v minulosti zvykli požičiavať. A keďže ich bolo veľa, zdá sa, že nás čaká obdobie s pritiahnutými opaskami.

Odhaduje sa, že potrvá niekoľko rokov.

Aké zmeny môže kríza priniesť?

Môže to byť dosť veľa zmien. Táto zrejme postihne najmä ľudí z takzvanej strednej triedy. Zníži im životný štandard, ktorý sa im práve začínal celkom pekne formovať. Ak sa totiž zníži záujem o spotrebu (nákup, využívanie služieb) začnú sa diať protikrízové opatrenia. Prepúšťanie, v lepších prípadoch skrátené pracovné úväzky s nižším príjmom. Úsporné opatrenia.

Okrem toho môže táto ekonomická kríza spustiť aj niektoré očistné procesy vo firmách. V niektorých segmentoch boli firmy až príliš štedré, mali zamestnaných veľa ľudí, neraz aj zbytočne. Nechceli si poškodiť meno. Správy "známa firma prepúšťa" sa im nehodili do rozpočtu. Ale teraz je tu hospodárska kríza a tak každý pochopí, že musíme. A tak sa môžu firmy zbaviť práve tých pracovníkov či prevádzok, ktoré neboli veľmi ziskové, alebo súrne potrebné. Nikto im to nemôže mať za zlé – je predsa ťažká doba.

Bude teda zle?

Uvidíme. V čase zmien je asi najlepšie myslieť na svoje investície. Ak môžem odporúčať: investujte do seba. Viem, vyzerá to ako slovná hračka. Ale nie je. Bežní ľudia si môžu väčšinou dovoliť investovať len relatívne nízke čiastky do rôznych sporiacich či investičných produktov. Keďže ekonomické zmeny z týchto investícií môžu odkrojiť, odporúčam, aby ste časť svojich peňazí (a času) mesačne obetovali na vaše vzdelanie. To, čo sa naučíte vám ani bieda nemôže vziať. Naopak – ak si zlepšíte kvalifikáciu, potom, čo ťažká doba skončí budete pripravení na úspešnejší štart. Pozrite sa, či sa vo vašom okolí nekonajú nejaké vzdelávacie či rekvalifikačné kurzy, školenia a semináre. Napríklad jazykové kurzy, manažérske kurzy, či počítačové kurzy.

Viem, teraz je zle a možno vás to láka šetriť. Drahé knihy a školenia sa vám možno kupovať nechce. Myslite však na to, že na tie najlepšie platené pracovné miesta má väčšina firiem stály nedostatok pracovníkov! Skúste to. Zvýšte si kvalifikáciu v čase, kým ostatní budú nariekať, že im hospodárska kríza zobrala to či ono.

Asi nás teda čaká pár ťažších rokov. Čo už. To patrí k životu. Využite zmeny na to, aby ste sa vzdelali.

Hospodárska kríza v praxi života roku 2010

Zatiaľ čo z televíznych a novinových správ sa valia informácie o prepúšťaní, zdá sa že ona slávna hospodárska kríza ešte nedorazila do obchodných centier.

Hospodárska kríza - nakupovanie

Čulý ruch je vo všetkých obchodných centrách. V Bratislave sa otvorilo centrum Eurovea (na snímke). No aj ostatné nákupáky doslova praskajú vo švíkoch. Len skúste v Bratislave zaparkovať v Auparku, alebo v iných centrách. Všade sa tlačia ľudia, dlhé rady pri pokladniach hovoria o tom, že hospodárska kríza zatiaľ neukázala až tak ostré zuby, ako sme sa obávali. Dá sa to dobre vidieť ak nahliadnete, napríklad, do predajných miest telekomunikačných operátorov. Kedykoľvek – či majú lákavú akciu, alebo nie, vždy sa čaká. Je však možné, že to patrí k mentalite ľudí. Možno treba revidovať maslowovu hierarchiu potrieb. Na najnižšej úrobni základných potrieb už možno nebude dýchanie, ale mať mobil.

Ťažká situácia a podnikanie

Na druhej strane mnohí podnikatelia dnes cítia dôsledky hospodárskej krízy. Klesajú obraty. Holič vám povie, že sa ľudia chodia menej často strihať. Predavač kníh povie, že sa menej číta. No tieto fakty sa možno nedajú celkom zjednodušiť. Nie všetky zmeny musia nutne súvisieť s hospodárskou krízou. Dochádza totiž paralelne aj k iným zmenám.

  • Čoraz viac ľudí je dnes pripojených na internet, často sú to aj celé domácnosti. To môže mierne meniť aj nakupovacie zvyklosti a využívanie služieb. Môžem poslúžiť čerstvým príkladom z praxe. Potreboval som kúpiť tlakomer. V lekárni pod našim domom ho majú za 98€. Mrkol som na internet. Pred chvíľou mi ho kuriér priniesol. Aj s kuriérom som platil 71€. Rovnaký model.
  • Boom nákupných centier asi dosiahol vrchol. Spomeňte si – okolo roku 1995 sme všetko kupovali v rôznych obchodoch. Bratislavčan prešiel mesto a nakúpil. Dnes do mesta nemá cenu chodiť. Všetko je v nákupáku…
  • Mení sa trocha štruktúra využitia voľného času. Čoraz silnejšie využívanie internetu znamená, že veľa ľudí sedí na on-line službách. Zabávajú sa na facebooku, youtube… Načo ísť do mesta kúpiť si noviny, či do kina? A šup ho – trh s novinami a zábavou, ako sme ho poznali v dvadsiatom storočí už padá.

Aj takto sa dá pozerať na veci. Jednoducho svet sa pomaly mení na informačnú spoločnosť.

  • Ľudia, ktorí sú málo kvalifikovaní v najbližších rokoch začnú byť čoraz častejšie nahrádzaní strojmi. Budú sa mať stále horšie.
  • Ľudia, ktorí sú ochotní študovať, stále sa vzdelávať a rásť budú dobre platení a vyhľadávanejší.

Je rýchla doba a pre každého, kto stagnuje bude stále horšie.

Doba vyžaduje vzdelanie

S prechodom na informačnú spoločnosť počítajte s tým, že množstvo znalostí v každom odbore práce sa momentálne zdvojnásobuje každých niekoľko rokov. To znamená, že ak ste dnes špecialistami a nič sa nebudete učiť, za dva – tri roky už nebudete potrební. Zastarané informácie vám nebudú na nič a ak nebudete mať tie nové, tak vy nebudete nikomu na nič. Či už zle bude alebo nie, tento vývoj tu už beží. Počítajte s tým.

Táto informácia je nepríjemná hlavne pre ľudí v strednom veku. Pre tých, čo majú svoj zabehnutý životný štýl, teplé miestečko. To sa môže začať veľmi rýchlo meniť.

Veľká časť ľudí momentálne podlieha lákadlám doby. Sledujú televízor, bavia sa na internete a márnia tak veľa času. Pri takom režime je nepohodlné niečo sa učiť. Ak vy namiesto zábaviek venujete, napríklad, hodinu denne čítaniu odbornej literatúry, za pár mesiacov sa stanete žiadaným odborníkom. Jednoducho predbehnete hlivejúcich. Či už ťažká doba bude končiť, alebo nie, vždy bude záujem o ľudí, ktorí vedia.

Doba teda, zdá sa, zatiaľ neprináša žobračenky. Nehladujeme. Kto chce pracovať má prácu (ak si nepoloží priveľa podmienok). Aj tu asi platí zákon padajúceho hovna. A tak je vo vašom záujme, aby ste sa čo najrýchlejšie hrabali z dna smerom hore. Vzdelávajte sa. Ak to nespravíte, čaká vás osobná kríza aj v čase, kedy ostatní už budú rásť.

Komentáre k článku: Hospodárska kríza

  1. peter 23. júla 2009

    Tento článok je veľmi pekne a múdro napísaný. Vidím to presne tak isto aj mojimi očami, no mal by som otázočku. Ako sa môžem vzdelávať keď pochádzam nie moc dobre situovanej rodiny a na úrade práce mi povedali že nemám nárok na „nič “ pretože nemám 25 rokov? Viem, možno máte jednoduché riešenie a mňa stačí len „naštartovať “ Momentálna moja situácia je taká, že som rád že si zaplatím paušál ktorý som si zabezpečil v čase, keď som si myslel že mňa sa kríza netýka ….. Bohužiaľ opak bol pravdou.
    Prosím skúste poradiť ako, kde by som si mohol spraviť jazykový kurz alebo aké mám možnosti do ktorých netreba investovať??
    Ďakujem.

  2. Miro 23. júla 2009

    peter iste uznáte, že na základe troch viet vám nikto nedokáže poradiť. klaďte si otázky typu v čom by ste mohli uspieť, čo viete, čo by mohlo byť výhodné. spíšte si to na papier a možno z toho vypadne nejaký výstup. jazykový kurz je dobrý, ak vám jazyk pomôže v budúcnosti. ja by som osobne volil asi niečo konkrétnejšie, kurz nejakých zručností, alebo znalostí, ktoré sa dajú neskôr využiť

  3. siska 24. marca 2010

    chcela by som sa opytat ze kedy vznikol tento clanok potrebujem to na DP. dakujem velmi pekne

  4. Dado 1. júna 2010

    Dobrý deň!
    V podstate s Vašimi názormi súhlasím. Chcem pridať svoj názor. Vy ste z Bratislavy, tam je situácia úplne iná. Som obchodník s oblečením zo Západného Slovenska. Oproti roku 2008 mám pokles tržieb 60%.
    Keď prepukla kríza a médiá začali húževnato informovať o rôznych katastrofických scenároch, ľudia sa zľakli a prestali nakupovať. Tento stav trval asi 5 mesiacov, potom sa tržby ustálili. Zdalo sa, že je všetko v poriadku a je po kríze. Lenže to už bol v pozadí spoločnosti roztočený ten naozajstný – nie mediálny – kolotoč súvislostí. Pokles dopytu vyvolal špirálu na ktorej konci bol človek, ktorý prišiel o prácu. Najviac ľudí prišlo o prácu koncom roka 2009. Pre mňa to znamenalo ďalší pokles tržieb. Dnes (jún 2010) je situácia taká, že ľudia, ktorí prišli o prácu už nedostávajú ani podporu a nové pracovné príležitosti nevznikajú. To značí ďalší pokles tržieb. Nastupuje ďalší faktor – ak si niekto chce udržať svoj životný štýl, prípadne má rodinu, niekde musí zohnať peniaze, ktoré mu po strate zamestnania/podpory chýbajú. Ľudia sa postupne začnú zadlžovať. A to pre mňa znamená ďalší pokles tržieb…

  5. Miro Veselý 1. júna 2010

    Dado hej, zhoršili sa nám podmienky aj v Bratislave, ale hospodárska kríza asi naozaj viac postihne slabšie regióny. Je to na princípe ak máš málo, bude ti zobraté, ak máš veľa, dostaneš ešte viac. Je ťažké obdobie, ale je šanca, že ak sa naučíme prežiť teraz, po skončení krízy budeme o to viac prosperovať.

  6. stevo 5. júna 2010

    Súčasna hospodárska kríza je kríza z nadvýroby ako sprievodný znak kapitalizmu a nie iba finančná kríza, ako si niektorí primitívni politici vysvetľujú. Pri tom iba spúšťacím mechanizmom bol bankový nenažraný finančný sektor v USA. Preplnené obchody s tovarom, miliony vonku stojacich nepredajných aut, a množstvo dalšich tovarov čaká na kupujúcich. Z akých peňazí majú ľudia kupovať, ked je stále viac nezamestnaných? Postupné znižovanie výroby a následné krachovanie vyvoláva reťazovú reakciu . Ludia postupne nebudú kupovať, lebo nebudú mať za čo. Počiatočné krízové problémy sa politici (aby boli dobrí), snažili čiastočne utlmovať finančnými injekciami zo štátnych peňazí do bank, či primitívnym šrotovným ap. Je však treba situáciu vidieť z nadhľadu. Celosvetovo vyše polovicu finančného i hmotného majetku vlastní malá skupina jedincov gigantických podnikov a spoločností. Tí sa snažia stále investovať, lebo inač neprinášajú kapitál. No už pomaly nemajú kde. Cím dalej, tým viac investujú do športu, spevákov, hercov ap. Obrovské hodnoty idú do nevýrobnej sféry. Nastal systém prevrátených hodnôt. Len ako príklad: chirurg za šesť hodín operácie,kde ide o život zarobí možno stotinu z toho, čo dostane jeden futbalista, pri čom sa iba hrá, alebo speváčka za zaspievanie štyroch piesní. Nakumulované obrovské množstvo, t.j. vyše polovicu celkových finančných prostriedkov spoločnosti, ktoré sú v rukách malej hrstky jednotlivcov, znamená to, že tí nemajú šancu nakúpiť jednu polovicu všetkých tovarov. Na druhej strane ostatné vrstvy obyvateľstva, vzhľadom na príjmy z ruky do úst, nie sú v stave kúpiť všetko čo je vyrobené. Tu nastáva disproporcia a vznik krízových javov spoločnosti. Vážený pane, dávam Vám za pravdu čo píšete, ale štúdium a vzdelávanie v súčasnom dobe znamená mať finančné prostriedky. Ak ich nemáte, tak môžte svoje deti tak poslať iba na pasenie kôz, tak ako to bolo za čias pred druhou svetovou vojnou na Slovensku. Vznikom triednej spoločnosti vznikajú obrovské rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Na Slovensku sa vytvorila šľachta a uštvaní ľudia prácou, bez ozveny názorov. Niektorí idú do zahraničia hrať golf každý mesiac,brázdiť moria na jachtách, iní magoriť sa na stavbách alebo v kanáloch, prípadne opatrovať chorých . Prosím Vás, len nenazývajte kapitalizmus demokraciou, lebo tu nevládne ľud. Socializmus bol však nevydarený pokus o sociálnu spoločnosť, ale tento systém priniesol pre vyše 80 percent ľudí na Slovensku živorenie a chudobu. V tomto trhovom systéme, ktorý ženie mimo iného vývoj spoločnosti rýchlo, je množstvo negatívnych javov, ktoré je treba eliminovať, prípadne naštartovať nový …IZMUS, ktorý by konečne bol pre ľudí. Pokiaľ kríza sa prehlbi do rozmerov krízy rokov 1929, možno vyvolá aj revolúciu.

  7. Peterxy 10. septembra 2010

    Myslím si, že ľudia na Slovensku stále rozmýšľajú rovnakým spôsobom ako pred rokom 1989. Chcú prácu s čo najvyšším platom s minimom zodpovednosti a s čo najmenej náročnú na vedomosti a zručnosti. Platí to rovnako pre tých hore ale samozrejme aj pre tých dole. Pretože tí hore sú bližšie k zdrojom, zvyšuje sa postupne daňové a poplatkové zaťaženie celej spoločnosti, aby si pokryli svoje potreby, pod zásterkou spravodlivosti a  kvázi úsporných opatrení. To má značne depresívny efekt na ostatnú spoločnosť, pretože sa zvyšuje psychický nátlak a strach, ako zabezpečiť finančne svoje životné potreby. Súčasne to pôsobí demotivujúco, pretože trend týchto udalostí je nepriaznivý. Riešenia pre obyčajných ľudí, ktorí sú dokonca bez práce s malou možnosťou zamestnať sa, či už z dôvodu regiónu alebo veku, či dokonca zdravotných problémov je veľmi ťažké. Súhlasím však, že jediná a správna cesta sú správne informácie. Bez dobrých informácii sa nikto z miesta nepohne. Treba zmeniť svoj doterajší spôsob riešenia problémov a začať hľadať riešenia. Treba zdvihnúť svoj zadok a začať hľadať veci tam, kde sú a skončiť s pasivitou. Predstavte si, že ste na pustom ostrove, kde sú všetky ročné obdobia. Vašou možnosťou je buď zostať a každý deň bojovať s prírodou o prežitie, alebo sa pokúsiť z ostrova odplávať do civilizácie, kde vám za vaše schopnosti zaplatia toľko, koľko potrebujete, aby sa váš život stal príjemnejší. Je to na začiatku veľmi ťažké rozhodnutie, ale je to jediná cesta ako to môžete zmeniť. Na Slovensku sú dnes takéto ostrovy. Je ich tým viac, čím ste ďalej na východ. Žiaľ pre staršie ročníky a chorých žiadne riešenie nie je, aspoň si neviem žiadne predstaviť. Tu je práve vidieť tú krutosť akože sociálnej spoločnosti. Práve títo ľudia majú skutočne jedinú možnosť, sú teda odkázaní na štátne dávky.

  8. ivet 14. septembra 2010

    Ja tiež nesúhlasím s vzdelávaním v čase krízy, teda je to dobrý nápad, ale nie pre „chudobu“. Ja pochádzam z obyčajnej rodiny, ktorá si kedysi žila pokojným životom. Dnes som takmer tridsiatnička mám 2 maturity VŠ- Bc., stále študujem, mám malé dieťa a veru niekedy nie je ani na jedlo. Snažím sa ako sa dá ale lepšiu prácu ako sekretárka za minimálnu mzdu som nezohnala. Nokde nezamestnajú matku s malým dieťaťom a ešte navyše externá študentka. Dnes sa majú dobre iba bohatí a tí študujú a získavajú tituly a nie všetci poctivo…. Keď kríza skončí tí sa budú s ľahko získanými titulmi niekde vyhrievať na dobre platených miestach a my obyčajní zasa budeme ich podriadení…. takto to je aj obávam sa , že bude

  9. Miro Veselý 14. septembra 2010

    ivet ty sa cítiš byť dole? to nie je dobré, taký pocit sa môže premietať do tvojej situácie. štúdiom, ktorý v článku spomínam nerozumiem školu, ale sústavné vzdelávanie. čo vieš ponúknuť na pracovnom trhu? vieš niečo mimoriadne? čo sa dá dobre speňažiť? to treba študovať. nie o diplom ide. ale o to, dokázať to čo vieš speňažiť. veci ako úspech, vedenie ľudí, emočná inteligencia rozhodujú o tom, či sme v živote úspešní. a to sa na školách neučí.

  10. miša 16. septembra 2010

    S tým, že človek by sa mal neustále vzdelávať súhlasím na 100% a určite to nie je fenomén len tejto doby informácií. Poznáte niekto, ako to fungovalo u Baťu? Vtedy neboli ani len kalkulačky, nie ešte PC-čka a majstri u Baťu sa veru pekne krásne po víkendoch vo svojom voľnom čase vzdelávali či už čítaním, alebo im boli zabezpečované školenia. Baťa sa o svojich ľudí vedel postarať, no dobre vedel, že sa mu to vráti.
    Kto to odmietal, mal smolu – nenapredoval a v zmysle „nevie a nechce“ sa s ním aj tak nakladalo. No ruku na srdce: kto je dnes ochotný robiť niečo čo sa týka práce vo svojom voľnom čase? Aj u nás v práci, vidím, koľko „súdruhov“ inžinierov sme sa museli zbaviť. Načo im je vysoká škola, keď sa nevedia uplatniť? A učiť sa? Pcha…Nech sa učia tí, čo nemajú titul!
    No ja titul nemám, nelení sa mi neustále niečo čítať, robím v oblasti obchodu, takže marketing, ekonómia, techniky predaja atď. sú pre mňa nielen povinnou literatúrou, ale aj koníčkom. Viete koľkým inžinierom som podávala ruku, keď sme sa s nimi lúčili?
    Takže vysoká škola je fajn, no sama o sebe nestačí!!!!!!!! Treba sa vedieť predať a hlavne nestagnovať!

  11. Miro Veselý 16. septembra 2010

    miša presne tak. najlepšie na tom je, že absolútna väčšina ľudí nečíta vôbec. takže človek, ktorý sa vzdá televízora sa za rok dva môže prepracovať medzi absolútnu špičku v určitom odbore.

  12. miša 16. septembra 2010

    ivet, čo ťa nezabije, to ťa posilní – a toto je svätá pravda! Teraz máš určite ťažké obdobie, to ti verím, no podľa máš pred sebou veľmi pozitívnu budúcnosť:
    – školu určite dokončíš, inak by si sa takto netrápila, keby s tým chcela praštiť
    – keď si vieš poradiť aj v tejto ťažkej situácií, tak so vzdelaním, otrlosťou, skúsenosťami a chuťou bojovať máš vyhrané-vzdelaných bojovníkov aspoň v obchode je veľmi málo. Treba pozitívne myslieť, negativizmus je ako magnet, ktorý priťahuje problémy a depresie. Poviem si, musí to fungovať, lebo to tak chcem, a čuduj sa svete, nakoniec to vždy ide.

  13. vladimir velsic 21. novembra 2010

    vysoku skolu uz teraz robi kade kto a tituli sa rozdavaju jedna radost uz nepoznam nikoho mladeho co nejde na vysku ale co budu ty vsetci ING,MUDR,MGR…robit no viem taky ako som ja ich budem zamestnavat a to som nestudoval nic ale som sa snazil nieco dokazat!!!

  14. ja ja ja 16. januára 2011

    clanok sa mi paci je na tom nieco pravdy samozrejme ze kazdy to vidi inak hlavne ked kazdy pochadzaz inych ekonomickych pomerov.

    misa a nechodis ty tak nahodou na skolenia p.Kristofovica? :-D

    vladimir, velmi poucne :-D

  15. Zsani 28. augusta 2011

    Krásne, krásne, čo píšete.
    Ja pracujem a som platená za to, nazvem to, platia mi za „ľudskú hlúposť“. Študovala som takýto odbor, a chvalabohu sa v mojom odbore pravidelne zaškolujem, študujem a najmä čítam.
    Čítanie kvalitných článkov v odborných časopisoch, knihách, pravidelné sledovanie politického diania vo svete a chodenie na dobré kurzy, školenia je alfa omega pre postup úspechu v každej profesii. A samozrejme aby sme nezabudli na „ľudskú pokoru“, lebo aj pády vedia bolieť.

  16. Daniela 14. septembra 2011

    Náhodou som natrafila na toto diskusné fórum. Súhlasím .Tak ako vo všetkom, každý má svoj kúsok pravdy.
    A tak aj ja by som chcela prispieť svojím názorom.
    Mám VŠ vzdelanie v oblasti vzdelávania dospelých. Školu som absolvovala ešte za socializmu. A je to úplne jedno, aký ..izmus žijeme. Vedomosti boli, sú a budú sila. Lenže z  vedomostí sa stal obchodný artikel a slovo „poslanie “ už nikomu nič nehovorí. A ak sa národ nebude mať za čo vzdelávať , nastane doba temna ( internet to nezachráni) a s hlupákmi sa dá ideálne manipulovať. Či ?

  17. imro 13. októbra 2011

    Ja viem ako sa dostat z krizy a ozivit celu ekonomiku. EU zohrava v tomto pripade klucovu ulohu. Zodpovedne osoby ale rozmyslaju rozumom a znalostami zakladov ekonomiky. Poznaju pravidla a standardne riesenia na rozne situacie.. Ale teraz treba nieco nove, nestandardne. Bohuzial ja som iba clovek, nikoho nezaujima tento komentar. Ak mate niekto kontakt na niekoho, kto ma vacsie slovo tak sem s nim.. :)

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Meno alebo prezývka
Email (nezobrazí sa)