Daňové priznanie

Daňové priznanie je jeden z dôvodov, pre ktoré si musíme viesť účtovníctvo, v prípade že podnikáme. Pracujeme tak pre vládu, aby ste jej mohli dokladovať svoje príjmy. To všetko sa robí preto, aby nás vláda následne mohla zdaniť.

Väčšina ľudí dnes žije z takzvanej závislej činnosti. Znamená to, že sa zamestnajú, nájdu si prácu. Zamestnávateľ ich za to platí. On sa aj stará o to, aby daňové priznanie odovzdal za vás. Vďaka tomu, že veľká časť daní za zamestnancov je hradená zamestnávateľom, mnoho ľudí ani nevie, aká veľká časť ich príjmu ide do štátneho rozpočtu ako dane. Aktivisti neraz žartovne rozdelia rok na dve časti. Prvá časť – to pracujete pre štát. Niekedy začiatkom leta (v júni, 6. mesiac) začína podľa nich obdobie, kedy už nepracujete na dane, ale pracujete na seba. To je, samozrejme, tvrdý nezmysel. Dane totiž nekončia tým, že vám štát ukradne polovicu príjmu. Daňové priznanie takisto uberá z vašich peňazí len časť.

Tú časť, ktorá vám zostane totiž nejakým spôsobom miniete. Keďže všetko je zdanené, nekupujete si tovar bez dane. Každý podnikateľ, firma či živnostník čo predáva tovar, alebo služby musí podávať daňové priznanie a platiť dane. Ak si kúpite chlieb za svoje jedno euro, veľmi rýchlo zistíte, že zhruba 20% z ceny je daň zvaná DPH. Ďalších zhruba 20% z ceny je „bežná“ daň, ktorú musí platiť každý subjekt a o to si navyšuje ceny. Keby nebolo tejto dane, tovar by mohol byť lacnejší. Z eura nám zostalo 60 centov „bez dane“. Lenže čo sa skrýva v tejto „čistej cene“? Výroba, prevoz, energie u výrobcu a predajcu a mnoho iných činností + zisk výrobcov.

Aj zamestnanci, ktorí vyrábajú chlieb platia dane. O výšku dane je teda navýšená cena ich práce. Benzín či nafta sú tiež zdanené, navyše oveľa vyššou daňou. Ak by sme započítali aj tieto nepriame formy zdanenia, rýchlo by sme získali úplne iné čísla. Z chleba, ktorý si za svoje euro kúpite ide väčšia polovica tak či onak formou daňových priznaní štátu. Podobne je to aj s inými vecami, za ktoré platíte.

A tak ak ste zarobili 2 eurá, o jedno vás štát oberie na základe daňového priznania. Druhé euro vám na chvíľu ponechá, ale keďže kupujete zdanené výrobky, kupujete vlastne výrobky daňou predražené na viac, než dvojnásobok. Z tohto pohľadu je deň daňovej slobody značne v nedohľadne. Ostatne nečudo že je zakázané búriť sa proti daniam.

Kto podáva daňové priznanie?

Ak by sme citovali zákon, tak daňové priznanie podáva každý, koho príjmy v zdaňovacom období presiahnu 50 % sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy životného minima. To z preklade do zrozumiteľnejšej reči znamená, že ak máte za rok príjmy okolo 2000 eur, musíte si podávať daňové priznanie, ak si viete sami zarobiť. Samozrejme, aby to bolo neprehľadné, je tu kopa výnimiek vďaka ktorým si daňové priznanie musíte podávať aj keby váš príjem bol naozaj malý.

Daňové priznanie musíte podať najneskôr 3 mesiace po období za ktoré ho podávate.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Meno alebo prezývka
Email (nezobrazí sa)